Major gšt. Ján Július ČECH
![Major gšt. Ján Július ČECH](/data/images/29713.jpg)
Na vojenskú prezenčnú službu nastúpil 13. 7. 1933 ako vojak hraničiarskeho práporu 9. Dňa 17. 10. 1933 mu bolo zrušené priznania charakteru frekventanta. 12. 11. 1933 prepustený na trvalú dovolenku z dôvodu povoleného odkladu nastúpenia prezenčnej služby do júla 1937. 16. 7. 1934 prezentovaný k vykonaniu prezenčnej služby a priznaný názov „ašpirant“. V rokoch 1934 – 1935 absolvoval Školu pre výchovu dôstojníkov pechoty v zálohe v Mukačeve. Počas štúdia povýšený na slobodníka ašpiranta (28. 10. 1934), desiatnika ašpiranta (1. 3. 1935) a čatára ašpiranta (1. 6. 1935). 1. 12. 1935 menovaný podporučíkom pechoty prezenčnej služby. 31. 1. 1936 premiestnený k horskému pešiemu pluku 4. Dňom 15. 3. 1936 ponechaný v činnej vojenskej službe a prijatý do dobrovoľnej ďalšej činnej služby na 6 mesiacov. 30. 9. 1936 premiestnený k Vojenskej akadémii v Hraniciach na Morave, s určením za vojenského akademika. 29. 8. 1937 absolvoval Vojenskú akadémiu v Hraniciach na Morave. Týmto dňom bol menovaný poručíkom pechoty v pešom pluku 43 v Brne. Od 29. 9. 1937 vtelený k 1. rote pešieho pluku 43. Do rozbitia Československa v marci 1939 zastával v rámci pešieho pluku 43 nižšie veliteské funkcie na stupni čata a rota.
Po návrate na Slovensko zaradený do slovenskej brannej moci. 15. 5. 1939 premiestnený k pešiemu pluku 3, kde bol ustanovený za veliteľa 12. roty. Od 15. 12. 1939 premiestnený k 2. stotnine pešieho pluku 3 a zároveň ustanovený za jej veliteľa. Od 1. 1. 1940 povýšený na npor. pech. Dňom 30. 9. 1940 premiestnený k Veliteľstvu pozemného vojska. Od 11. 7. 1941 do 31. marca 1942 v poli. Od 7. 4. 1942 do 24. 7. 1944 frekventant Vysokej vojennej školy v Bratislave. Počas štúdia odoslaný do vojenských škôl v Nemecku (Berlín, Döberitz, Jüterbog). 1. 1. 1943 povýšený na stot. pech. Od 16. 6. 1943 do X./1943 odoslaný k Veliteľstvu Rýchlej divízie. Po skončení služby návrat do zázemia, kde absolvoval liečenie. Od 1. 4. 1944, podľa iných prameňov až 6. 5. 1944, premiestnený k veliteľstvu 1. divízie Východoslovenskej armády, s určením za prednostu 4. oddelenia divízie. Počas odzbrojenia Východoslovenskej armády prešiel na povstalecké územie, kde bol prijatý do 1. čs. armády na Slovensku a zaradený na funkciu náčelníka štábu I. taktickej skupiny. Po prechode na partizánsky spôsob boja sa skrýval. 1. 3. 1945 prijatý do 1. čs. armádneho zboru v ZSSR v hodnosti kpt. pech.
Po oslobodení pokračoval v aktívnej službe v čs. armáde. 1. 6. 1945 povýšený na škpt. pech. Od VI./1945 do X./1945 prednosta operačného a výcvikového oddelenia veliteľstva 4. oblasti. Od X./1945 do VIII./1946 frekventant 3. ročníka Vysokej školy válečnej v Prahe. Počas štúdia povýšený na mjr. pech. (1. 4. 1946). Po absolvovaní Vysokej školy válečnej v Prahe vykonával funkciu prednostu operačného a výcvikového oddelenia 8. zboru. Od 31. 10. 1946 náčelník štábu veliteľstva 9. divízie, kde zotrval do 30. 9. 1949, keď mu bola nariadená dovolenka s čakaním. Dňom 1. 4. 1950 bol v hodnosti mjr. gšt. prepustený do zálohy.
Po skončení vojenskej služby pracoval v rôznych pracovných pozíciach.
Rehabilitovaný v roku 1991 v hodnosti plk. v. v.
Dátum a miesto smrti neznáme.
Text: Ing. Milan ONDRUŠ, VHÚ – VHA Bratislava (redakčne upravené a doplnené).
Foto: VA-CR MO SR Trnava
Publikované CSÉFALVAY, František a kol. Vojenské osobnosti dejín Slovenska 1939 – 1945. Bratislava : Vojenský historický ústav, 2013, s. 39. ISBN 978-80-89523-20-7.