Bojové vozidlo 9A35 z raketového kompletu Strela-10M

Bojové veliteľské vozidlo 9A35 je jedným z bojových prostriedkov protilietadlového raketového kompletu Strela-10M, ktoré je určené k ochrane pozemného vojska. Primárne slúži k ochrane tankových a mechanizovaných jednotiek pred nepriateľskými nízko lietajúcimi vzdušnými cieľmi.

Ľahko pancierované vozidlo je postavené na báze obrneného pásového transportéra MT-LB. Na rozdiel od svojho predchodcu Strely-1 (9K31) postavenej na ľahkom obrnenom transportéri (BRDM-2), sa v prípade novšej verzie mohlo na podvozok umiestniť aj ďalšie vybavenie. Pásový podvozok bol tvorený na každom boku šiestimi pojazdnými kolesami, napínacím a hnacím kolesom, čo umožňovalo lepšiu priechodnosť terénom, a to aj za nepriaznivého počasia.

Ľahko obrnený transportér – ťahač so 7 mm pancierovaním poskytuje štvorčlennej osádke dostatočnú ochranu pred streľbou z ručných zbraní. Na bojovom vozidle sú umiestnené odpaľovacie zariadenia so štyrmi lištami a ústrojenstvom pre pripevnenie kontajnerov s raketami, zameriavacieho zariadenia, prostriedkov na zisťovanie cieľov či rádiolokačných a spojovacích prostriedkov. 9A35 je vybavené ôsmimi kusmi rakiet 9M37 (9M37M), z toho štyri sa nachádzajú v úložisku. Kontajner na raketu zabezpečuje hermetické uloženie a taktiež ochranu pred jej mechanickým poškodením pri rôznych podmienkach pri preprave. Na kontajneri sa nachádza prachový plynový generátor a časti chladiacej sústavy hlavice rakety.

Raketa pozostáva zo samonavádzacej hlavice, autopilota 9B612 (v ňom je umiestnený nárazový zapaľovač), bojovej nálože a z raketového motora. Výškový dosah rakety je od 25 m do 3500 m. Je určený na streľbu od 800 m do 5 000 m. Vozidlo sa pohybuje na ceste rýchlosťou približne 60 km/h, v teréne maximálne 30 km/h. Okrem toho je schopné aj plavby, a to rýchlosťou 6 km/h. Vo vnútri je umiestnený dieselový motor JamZ-238V. Objem nádrže pre naftu je 450 litrov. Vozidlo 9A35 bolo prevážateľné vzduchom pomocou transportného vrtuľníka Mil Mi-6, transportného lietadla Antonov An-12, prípadne inou technikou vybavenou dostatočnou nosnou kapacitou.

Vývoj taktického prostriedku na protivzdušnú obranu sa začal koncom 60. rokov 20. storočia v ZSSR. Začiatkom roku 1971 boli ukončené vývojové práce. Po továrenských a vojenských skúškach ukončených v roku 1974 bolo vydané povolenie od MO ZSSR na spustenie sériovej výroby. Na jar roku 1979 bol modernizovaný protilietadlový komplet pod označením Strela-10M zavedený do výzbroje sovietskej armády. V prvej polovici 80. rokov bol komplet zavedený aj do výzbroje ČSĽA. Po roku 1993 bol komplet prijatý do výzbroje Armády SR. V nasledujúcich rokoch boli vozidlá zaradené do protilietadlových oddielov tankových plukov 13. a 14. tankovej mechanizovanej divízie.

Vozidlo s evidenčným číslom 873-64- 68 je dlhé roky súčasťou piešťanskej vnútornej expozície v hale H-3. Na technike boli počas prevádzky v Armáde SR vykonávané bežné opravy, ako napríklad výmena pásov, oleja a aj pravidelné technické ošetrovanie. Vozidlo bolo do zbierkového fondu VHM Piešťany nadobudnuté formou bezodplatného prevodu majetku štátu v roku 2004 z Akadémie ozbrojených síl generála Milana Rastislava Štefánika.