7,62-mm sovietska armádna pištoľ TT model 1933
Červená armáda v počiatkoch svojej existencie využívala predovšetkým výzbroj pochádzajúcu z cárskeho obdobia, pričom medzi krátkymi ručnými palnými zbraňami, konkrétne pištoľami, dominoval legendárny revolver Nagant model 1895. Ten vo svojej dobe predstavoval vysokokvalitnú zbraň, ktorá bola však, najmä z morálneho hľadiska, už zastaraná. Preto koncom 20. rokov 20. storočia bolo rozhodnuté o zavedení samonabíjacej pištole s radovým zásobníkom do armádnej výzbroje. Autorom víťazného návrhu súťaže v roku 1930 bol konštruktér Fedor Vasilievič Tokarev (14. 6. 1871 – 6. 3. 1968) pôsobiaci v zbrojovke v Tule. Do výzbroje armády bol zavedený pod označením 7,62 mm Samozarjadnyj Pistolet Tokareva obrazca 1930 goda, skrátene TT-30, pričom sa pomaly rozbehla aj sériová. V roku 1933 však došlo k rekonštrukcii zbrane, ktorá sa síce dotkla väčšiny súčiastok, avšak išlo len o ich malú úpravu vykonanú v záujme zvýšenia jej spoľahlivosti. Tým vznikla v podstate nová pištoľ, ktorá bola do výzbroje sovietskej armády zavedená pod označením 7,62 mm Samozarjadnyj Pistolet Tokareva obrazca 1933 goda, skrátene TT-33 (index GAU: 56-A-132). Čoskoro, najmä však po vypuknutí druhej svetovej vojny, sa práve ona stala štandardnou armádnou pištoľou využívanou najmä dôstojníkmi, letcami a tankistami sovietskej armády.
Pištole TT-30 a TT-33 vychádzali konštrukčne z legendárnej americkej pištole Colt model 1911 a čiastočne aj z nemeckej pištole Mauser C96, ktorých skĺbením a následným vylepšením v podaní F. V. Tokareva vznikla mimoriadne jednoduchá, no maximálne funkčná a spoľahlivá zbraň. Tá fungovala na princípe krátkeho spätného záklzu hlavne s tým, že uzamknutie záveru prebiehalo pomocou jej vynúteného pohybu smerom nadol. Vylepšenia oproti vyššie uvedeným modelom sa pri TT týkali predovšetkým toho, že v závere pištole boli osadené špeciálne vodiace drážky, ktoré vždy smerovali náboj podaný zo zásobníka do nábojovej komory nezávisle na vývodkách v zásobníku, čím sa eliminoval najčastejší typ zlyhania väčšiny samonabíjacích pištolí kvôli ich ohnutiu a poškodeniu. Okrem toho bol zvolený jednoduchší, no odolnejší a spoľahlivejší jednočinný spúšťový mechanizmus (pred prvým výstrelom bolo vždy potrebné kohútik natiahnuť ručne), ktorý bol navyše vyrábaný ako jeden blok, čo znamenalo, že sa dal z pištole vybrať v jednom celku. Pištoľ nemala klasickú poistku ako samostatnú súčiastku, ale jej zaistenie prebiehalo nastavením napínacieho kohútika do príslušnej polohy. Zbraň bola skonštruovaná pre použitie mimoriadne výkonného sovietskeho náboja kalibru 7,62 x 25 mm Tokarev, ktorý na rozdiel od väčšiny pištoľových nábojov dokáže aj v súčasnosti, zvlášť pri použití striel s oceľovým jadrom, prebíjať väčšinu nepriestrelných viest. Celkovo bolo v sovietskych zbrojovkách, najmä v Tule a Iževsku, vyrobených približne 1 700 000 kusov pištolí TT-33, väčšina z nich v priebehu druhej svetovej vojny (do 22. júna 1941 bolo vyrobených približne 600 000 kusov). V rámci sovietskej armády bola táto zbraň postupne v 50. rokoch 20. storočia nahradená 9 mm pištoľou Makarov PM.
Okrem Červenej armády ju zaviedla do svojej výzbroje aj väčšina armád strednej a východnej Európy, pričom v mnohých štátoch sa rozbehla aj jej licenčná a bezlicenčná výroba. Vzniklo tak množstvo variant a kópií tejto zbrane, ako napr. v Číne pištoľ Typ 51, v Juhoslávii pištoľ M68 a v Maďarsku pištoľ Tokagypt, ktorá si našla svoje najväčšie uplatnenie v radoch egyptskej polície a od originálu sa odlišovala iba použitým typom náboja kalibru 9 x 19 mm Luger Parabellum. Rôzne kópie pištole TT-33 sa dodnes vyrábajú v Číne a v KĽDR. Táto zbraň tvorila aj súčasť výzbroje 1. čs. armádneho zboru v ZSSR a v povojnovom období sa dostala aj do výzbroje československej armády, kde vydržala až do polovice 50. rokov 20. storočia, kedy bola nahradená domácou pištoľou ČZ vzor 52.
Pištoľ znázornená na obrázku bola pod výrobným číslom ГЖ 762 vyprodukovaná v roku 1942 v Iževsku, pričom ako pozostalosť po generálplukovníkovi Vladimírovi Jankovi (8. august 1917 – 14. marec 1968), veliteľovi 1. čs. samostatnej tankovej brigády 1. čs. armádneho zboru v ZSSR počas Karpatsko-duklianskej operácie, bola do zbierok niekdajšieho Dukelského múzea vo Svidníku prijatá dňa 25. januára 1972 kúpou od jeho manželky. Jedná sa o jednoznačne najhodnotnejší exemplár tejto legendárnej, a dodnes používanej sovietskej pištole, evidovaný v zbierkach svidníckeho múzea (celkovo 8 kusov), čím sa tak zároveň nepochybne radí medzi jeho najvzácnejšie predmety vôbec. Za zmienku stoja umeleckým spôsobom spracované črienky rukoväte tejto pištole, ktoré sú vyrobené z transparentného plexiskla, pričom na jednej strane je do nich ručne vyrytý štátny znak ZSSR a na druhej je to motív tanku s nápisom „Památka z Karpát“.
Pištole TT-30 a TT-33 vychádzali konštrukčne z legendárnej americkej pištole Colt model 1911 a čiastočne aj z nemeckej pištole Mauser C96, ktorých skĺbením a následným vylepšením v podaní F. V. Tokareva vznikla mimoriadne jednoduchá, no maximálne funkčná a spoľahlivá zbraň. Tá fungovala na princípe krátkeho spätného záklzu hlavne s tým, že uzamknutie záveru prebiehalo pomocou jej vynúteného pohybu smerom nadol. Vylepšenia oproti vyššie uvedeným modelom sa pri TT týkali predovšetkým toho, že v závere pištole boli osadené špeciálne vodiace drážky, ktoré vždy smerovali náboj podaný zo zásobníka do nábojovej komory nezávisle na vývodkách v zásobníku, čím sa eliminoval najčastejší typ zlyhania väčšiny samonabíjacích pištolí kvôli ich ohnutiu a poškodeniu. Okrem toho bol zvolený jednoduchší, no odolnejší a spoľahlivejší jednočinný spúšťový mechanizmus (pred prvým výstrelom bolo vždy potrebné kohútik natiahnuť ručne), ktorý bol navyše vyrábaný ako jeden blok, čo znamenalo, že sa dal z pištole vybrať v jednom celku. Pištoľ nemala klasickú poistku ako samostatnú súčiastku, ale jej zaistenie prebiehalo nastavením napínacieho kohútika do príslušnej polohy. Zbraň bola skonštruovaná pre použitie mimoriadne výkonného sovietskeho náboja kalibru 7,62 x 25 mm Tokarev, ktorý na rozdiel od väčšiny pištoľových nábojov dokáže aj v súčasnosti, zvlášť pri použití striel s oceľovým jadrom, prebíjať väčšinu nepriestrelných viest. Celkovo bolo v sovietskych zbrojovkách, najmä v Tule a Iževsku, vyrobených približne 1 700 000 kusov pištolí TT-33, väčšina z nich v priebehu druhej svetovej vojny (do 22. júna 1941 bolo vyrobených približne 600 000 kusov). V rámci sovietskej armády bola táto zbraň postupne v 50. rokoch 20. storočia nahradená 9 mm pištoľou Makarov PM.
Okrem Červenej armády ju zaviedla do svojej výzbroje aj väčšina armád strednej a východnej Európy, pričom v mnohých štátoch sa rozbehla aj jej licenčná a bezlicenčná výroba. Vzniklo tak množstvo variant a kópií tejto zbrane, ako napr. v Číne pištoľ Typ 51, v Juhoslávii pištoľ M68 a v Maďarsku pištoľ Tokagypt, ktorá si našla svoje najväčšie uplatnenie v radoch egyptskej polície a od originálu sa odlišovala iba použitým typom náboja kalibru 9 x 19 mm Luger Parabellum. Rôzne kópie pištole TT-33 sa dodnes vyrábajú v Číne a v KĽDR. Táto zbraň tvorila aj súčasť výzbroje 1. čs. armádneho zboru v ZSSR a v povojnovom období sa dostala aj do výzbroje československej armády, kde vydržala až do polovice 50. rokov 20. storočia, kedy bola nahradená domácou pištoľou ČZ vzor 52.
Pištoľ znázornená na obrázku bola pod výrobným číslom ГЖ 762 vyprodukovaná v roku 1942 v Iževsku, pričom ako pozostalosť po generálplukovníkovi Vladimírovi Jankovi (8. august 1917 – 14. marec 1968), veliteľovi 1. čs. samostatnej tankovej brigády 1. čs. armádneho zboru v ZSSR počas Karpatsko-duklianskej operácie, bola do zbierok niekdajšieho Dukelského múzea vo Svidníku prijatá dňa 25. januára 1972 kúpou od jeho manželky. Jedná sa o jednoznačne najhodnotnejší exemplár tejto legendárnej, a dodnes používanej sovietskej pištole, evidovaný v zbierkach svidníckeho múzea (celkovo 8 kusov), čím sa tak zároveň nepochybne radí medzi jeho najvzácnejšie predmety vôbec. Za zmienku stoja umeleckým spôsobom spracované črienky rukoväte tejto pištole, ktoré sú vyrobené z transparentného plexiskla, pričom na jednej strane je do nich ručne vyrytý štátny znak ZSSR a na druhej je to motív tanku s nápisom „Památka z Karpát“.
Zdroje:
VHM Piešťany – Múzejné oddelenie Svidník, Zbierkový fond, Zbierka č. II – Pištole a revolvery, PR 108 S – 7,62-mm sovietska armádna pištoľ TT model 1933, dokumentácia zbierkového predmetu.
VHM Piešťany – Múzejné oddelenie Svidník, Kniha prírastkov č. VHM-9/2 za roky 1967 – 1977.
JURKOVÁ, Viera a kol. Zo zbierok Vojenského historického múzea. Bratislava : Vojenský historický ústav, 2020, s. 119-120. ISBN 978-80-89523-69-6.
HOGG, Ian – WEEKS, John. Pistole celého světa. Praha : Naše vojsko, 1995. ISBN 80-206-0440-5.
ŽUK, Alexandr Borisovič. Revolvery a pistole. Praha : Naše vojsko, 1988.
BISHOP, Chris. Velká encyklopedie. Zbraně druhé světové války. Praha : Svojtka & Co., 2004. ISBN 80-7237-247-5.
CHANT, Chris. Pěchotní zbraně. Více než 250 nejlepších pěchotních zbraní světa. Praha : Naše vojsko, 2005. ISBN 80-206-0781-1.
TŮMA, Petr – HURNÍK, Zděnek. Encyklopedie ručních zbraní a dělostřelectva od 2. světové války do součastnosti. Praha : Naše vojsko, 2010. ISBN 978-80-206-1106-2.
Text: Mgr. Peter Holík
Foto: Digitalizačné centrum SNG
VHM Piešťany – Múzejné oddelenie Svidník, Kniha prírastkov č. VHM-9/2 za roky 1967 – 1977.
JURKOVÁ, Viera a kol. Zo zbierok Vojenského historického múzea. Bratislava : Vojenský historický ústav, 2020, s. 119-120. ISBN 978-80-89523-69-6.
HOGG, Ian – WEEKS, John. Pistole celého světa. Praha : Naše vojsko, 1995. ISBN 80-206-0440-5.
ŽUK, Alexandr Borisovič. Revolvery a pistole. Praha : Naše vojsko, 1988.
BISHOP, Chris. Velká encyklopedie. Zbraně druhé světové války. Praha : Svojtka & Co., 2004. ISBN 80-7237-247-5.
CHANT, Chris. Pěchotní zbraně. Více než 250 nejlepších pěchotních zbraní světa. Praha : Naše vojsko, 2005. ISBN 80-206-0781-1.
TŮMA, Petr – HURNÍK, Zděnek. Encyklopedie ručních zbraní a dělostřelectva od 2. světové války do součastnosti. Praha : Naše vojsko, 2010. ISBN 978-80-206-1106-2.
Text: Mgr. Peter Holík
Foto: Digitalizačné centrum SNG
