Nemecká služobná dýka pre príslušníkov oddielov SS
Služobná dýka pre príslušníkov oddielov Schutzstaffel (SS) bola z poverenia Reichsführera SS Heinricha Himmlera (7. 10. 1900 – 23. 5. 1945) navrhnutá nemeckým umelcom a grafikom Paulom Casbergom (vlastným menom Paul Krause, 28.8.1883 – 1945). Rovnako ako služobná dýka pre príslušníkov Sturmabteilung (SA) vychádzala z historickej švajčiarskej dýky Holbein. Do výstroja SS bola zavedená dňa 15. decembra 1933 pod označením SS-Dienstdolch M33. Túto dýku postupne od roku 1933 vlastnili všetci členovia SS bez ohľadu na hodnosť, pričom každý čakateľ na prijatie do radov tejto organizácie (SS-Anwärter) ju mohol získať iba počas špeciálneho obradu, ktorý sa na jej počesť konal vždy dňa 9. novembra. Práve vtedy sa z čakateľov stávali právoplatní členovia SS (SS-Mann). Každý z nich si musel služobnú dýku kúpiť za vlastné prostriedky (výlučne iba cez administratívny úrad SS) a bol za ňu plne zodpovedný. Jej strata, resp. poškodenie mimo výcviku sa v radoch SS považovala za hrubé porušenie služobnej disciplíny. Dýka sa totiž nosila ako neoddeliteľná súčasť služobnej a vychádzkovej rovnošaty. Od januára 1935 bolo rozhodnuté, že v prípade vylúčenia z radov SS musel dotknutý SS-Mann služobnú dýku vrátiť. Ponechať si ju mohli len tí členovia, ktorí opustili rady organizácie dobrovoľne, resp. tí, ktorí odišli do výsluhy, pričom každý z nich získal certifikát o jej vlastníckom práve.
Služobné dýky príslušníkov SS charakterizuje masívna drevená (ebenová, neskôr aj dubová) štylizovaná rukoväť čiernej farby a štylizovaný nápis vyleptaný na čelnej strane čepele v znení „Meine Ehre Heißt Treue“ (Mojou cťou je vernosť). Tieto dýky sa z hľadiska použitého materiálu na výrobu a podľa rozdielnych výrobných tolerancií dajú rozdeliť na tri kategórie. Prvú predstavovali dýky tzv. raného obdobia (1933 – 1935), ktoré charakterizuje hlavne kovanie vyrábané z masívneho postriebreného niklu, rukoväť vyrábaná z ebenového dreva a čepeľ označená na reverznej strane iba logom výrobcu. Druhú kategóriu tvorili dýky tzv. prechodného obdobia (1936 – 1938), ktorých hlavným znakom boli kovania vyrábané zo zinkových zliatin (od roku 1937 aj z hliníka) s niklovou povrchovou úpravou, ebenová rukoväť a čepeľ označená na reverznej strane logom výrobcu spolu s kódom a značkou RZM – (Reichzeugmeisterei – ríšsky kontrolný úrad kvality). Do tretej kategórie patrili dýky tzv. neskoršieho (vojnového) obdobia (1939 – 1942), ktoré mali kovania vyrábané väčšinou z hliníka, resp. zo zinkových zliatin s niklovou povrchovou úpravou, rukoväte vyrobené z dubového dreva (počiernené prírodným živicovým pigmentom) a čepeľ označenú na reverznej strane iba kódom výrobcu spolu s kódom a značkou RZM. Sériová výroba týchto dýk prebiehala vo viacerých firmách po celom Nemecku (hlavným výrobcom bola nožiarska firma Carl Eickhorn v Solingene) až do roku 1942, pričom jej celkový počet dosiahol takmer 220 000 kusov.
Zaujímavosťou je, že dňa 25. augusta 1936 zaviedol Heinrich Himmler služobnú dýku SS pod označením SS-Dienstdolch M36 (tzv. reťazová dýka), na ktorú mali nárok iba tí členovia SS, ktorí vstúpili do tejto organizácie pred 30. januárom 1933 (neskôr aj tí členovia, ktorí do organizácie vstúpili v roku 1933 a mali odslúžené aspoň tri roky), a tí dôstojníci, ktorí svoju hodnosť dosiahli pred 9. novembrom 1935. Jediným výrobcom týchto dýk bola firma Carl Eickhorn. Okrem toho bolo vyrobených aj 200 špeciálnych kusov dýk SS s venovaním od Heinricha Himmlera pre tých členov organizácie, ktorí sa počas tzv. Noci dlhých nožov (29. – 30. 6. 1934) bezprostredne podieľali na odstránení vedenia SA, vrátane Ernsta Juliusa Röhma (28. 11. 1887 – 1. 7. 1934).
Dýka znázornená na obrázku bola pod kódovým označením RZM 1221/39 SS vyrobená v roku 1939 v nemeckej firme Karl Malsch-Spitzer v durínskom Steinbachu, pričom do zbierok niekdajšieho Dukelského múzea vo Svidníku bola prijatá dňa 8. decembra 1976 kúpou od súkromnej osoby. Okrem nej sa v zbierkach svidníckeho múzea nachádzajú ešte ďalšie dve služobné dýky SS, pričom jednou z nich je aj torzo tzv. reťazovej dýky, ktorej výskyt je zberateľmi všeobecne považovaný za pomerne vzácny.
Služobné dýky príslušníkov SS charakterizuje masívna drevená (ebenová, neskôr aj dubová) štylizovaná rukoväť čiernej farby a štylizovaný nápis vyleptaný na čelnej strane čepele v znení „Meine Ehre Heißt Treue“ (Mojou cťou je vernosť). Tieto dýky sa z hľadiska použitého materiálu na výrobu a podľa rozdielnych výrobných tolerancií dajú rozdeliť na tri kategórie. Prvú predstavovali dýky tzv. raného obdobia (1933 – 1935), ktoré charakterizuje hlavne kovanie vyrábané z masívneho postriebreného niklu, rukoväť vyrábaná z ebenového dreva a čepeľ označená na reverznej strane iba logom výrobcu. Druhú kategóriu tvorili dýky tzv. prechodného obdobia (1936 – 1938), ktorých hlavným znakom boli kovania vyrábané zo zinkových zliatin (od roku 1937 aj z hliníka) s niklovou povrchovou úpravou, ebenová rukoväť a čepeľ označená na reverznej strane logom výrobcu spolu s kódom a značkou RZM – (Reichzeugmeisterei – ríšsky kontrolný úrad kvality). Do tretej kategórie patrili dýky tzv. neskoršieho (vojnového) obdobia (1939 – 1942), ktoré mali kovania vyrábané väčšinou z hliníka, resp. zo zinkových zliatin s niklovou povrchovou úpravou, rukoväte vyrobené z dubového dreva (počiernené prírodným živicovým pigmentom) a čepeľ označenú na reverznej strane iba kódom výrobcu spolu s kódom a značkou RZM. Sériová výroba týchto dýk prebiehala vo viacerých firmách po celom Nemecku (hlavným výrobcom bola nožiarska firma Carl Eickhorn v Solingene) až do roku 1942, pričom jej celkový počet dosiahol takmer 220 000 kusov.
Zaujímavosťou je, že dňa 25. augusta 1936 zaviedol Heinrich Himmler služobnú dýku SS pod označením SS-Dienstdolch M36 (tzv. reťazová dýka), na ktorú mali nárok iba tí členovia SS, ktorí vstúpili do tejto organizácie pred 30. januárom 1933 (neskôr aj tí členovia, ktorí do organizácie vstúpili v roku 1933 a mali odslúžené aspoň tri roky), a tí dôstojníci, ktorí svoju hodnosť dosiahli pred 9. novembrom 1935. Jediným výrobcom týchto dýk bola firma Carl Eickhorn. Okrem toho bolo vyrobených aj 200 špeciálnych kusov dýk SS s venovaním od Heinricha Himmlera pre tých členov organizácie, ktorí sa počas tzv. Noci dlhých nožov (29. – 30. 6. 1934) bezprostredne podieľali na odstránení vedenia SA, vrátane Ernsta Juliusa Röhma (28. 11. 1887 – 1. 7. 1934).
Dýka znázornená na obrázku bola pod kódovým označením RZM 1221/39 SS vyrobená v roku 1939 v nemeckej firme Karl Malsch-Spitzer v durínskom Steinbachu, pričom do zbierok niekdajšieho Dukelského múzea vo Svidníku bola prijatá dňa 8. decembra 1976 kúpou od súkromnej osoby. Okrem nej sa v zbierkach svidníckeho múzea nachádzajú ešte ďalšie dve služobné dýky SS, pričom jednou z nich je aj torzo tzv. reťazovej dýky, ktorej výskyt je zberateľmi všeobecne považovaný za pomerne vzácny.
Zdroje:
VHM Piešťany – Múzejné oddelenie Svidník, Zbierka č. I – Chladné zbrane, CHZ 123 S – Dýka nemecká služobná pre príslušníkov oddielov SS, dokumentácia zbierkového predmetu.
VHM Piešťany – Múzejné oddelenie Svidník, Kniha prírastkov č. VHM-9/2 za roky 1967 – 1977.
JURKOVÁ, Viera a kol. Zo zbierok Vojenského historického múzea. Bratislava : Vojenský historický ústav, 2020, s. 119-120. ISBN 978-80-89523-69-6.
JOHNSON, Thomas M. Sbírame chladné zbraně Třetí říše. Díl 1. B. m. : Jan Zelený – Jiří Šmejkal, 2010. ISBN 978-80-254-8162-2.
JOHNSON, Thomas M. Sbírame chladné zbraně Třetí říše. Díl 2. B. m. : Jan Zelený – Jiří Šmejkal, 2011. ISBN 978-80-260-0452-3.
MERMET, Charles – MARFAULT, Jean. Les Dagues Du IIIe Reich. La Tour Du Pin : Éditions du Portail, 1981. ISBN 2-86551-003-4.
Text: Mgr. Peter Holík
Foto: Digitalizačné centrum SNG
VHM Piešťany – Múzejné oddelenie Svidník, Kniha prírastkov č. VHM-9/2 za roky 1967 – 1977.
JURKOVÁ, Viera a kol. Zo zbierok Vojenského historického múzea. Bratislava : Vojenský historický ústav, 2020, s. 119-120. ISBN 978-80-89523-69-6.
JOHNSON, Thomas M. Sbírame chladné zbraně Třetí říše. Díl 1. B. m. : Jan Zelený – Jiří Šmejkal, 2010. ISBN 978-80-254-8162-2.
JOHNSON, Thomas M. Sbírame chladné zbraně Třetí říše. Díl 2. B. m. : Jan Zelený – Jiří Šmejkal, 2011. ISBN 978-80-260-0452-3.
MERMET, Charles – MARFAULT, Jean. Les Dagues Du IIIe Reich. La Tour Du Pin : Éditions du Portail, 1981. ISBN 2-86551-003-4.
Text: Mgr. Peter Holík
Foto: Digitalizačné centrum SNG
