Poľský útočný ručný granát vzor 33
Napriek skutočnosti, že si Poliaci museli po ukončení 1. svetovej vojny a vytvorení vlastného nového štátu vybudovať vlastnú zbrojársku základňu, niektoré ich výrobky prevyšovali v medzivojnovom období svojimi vlastnosťami konkurenčné produkty. Medzi takéto zbrojárske výrobky patrili ručné granáty a zapaľovače, ktoré sa vyrábali ku granátom. Jedným z najviac vyvážaných granátov bol útočný ručný granát vzor 33. Popredné miesto v exporte zastával aj časový zapaľovač vzor GR 31. Útočný ručný granát vzor 33 bol pritom modernizovanou verziou pôvodného poľského granátu vzor 23, ktorý bol vyrábaný súčasne s obranným ručným granátom vzor 23. Oba typy granátov vzor 23 pôvodne vychádzali z francúzskych ručných granátov, ktoré sa používali v 1. svetovej vojne.
Útočný ručný granát vzor 33 sa od svojho predchodcu vizuálne takmer neodlišoval. Podstatná zmena pri novom vzore bola v zmene priemeru závitu na skrutkovanie zapaľovača vzor GR 31. Priemer pôvodného závitu bol zväčšený z pôvodných 15 mm na 16 mm, čo bolo spôsobené zavedením hliníkového puzdra, ktoré chránilo vnútorné priestory granátu pred prenikaním vlhkosti vysypávaním trhaviny smerom von. Výhodou puzdra bolo aj vytvorenie priestoru pre zapaľovač, ktorý starý typ nemal (na granátoch vzor 23 si vojaci museli požadovaný priestor vyhĺbiť dreveným kolíkom, ktorý sa ku granátom prikladal). Vytvorený priestor zároveň uľahčoval skrutkovanie zapaľovača vzor GR 31.
Telo granátu tvorili dve časti tenkého plechu oválneho tvaru, ktoré sa plnili 150 g trinitrotoluénu (TNT). Laborovaný granát vážil 360 g. V mieste výbuchu munícia pôsobila tlakovou vlnou do vzdialenosti 3 – 6 m. Črepiny, ktoré vznikli v dôsledku výbuchu, spôsobovali poranenia do vzdialenosti 20 m. Granát s naskrutkovaným zapaľovačom bol dlhý 105 mm, bez zapaľovača 85 mm a s priemerom 60 mm.
Zapaľovač vzor GR 31 z pohľadu jeho funkčnosti zaraďujeme k časovým zapaľovačom so 4,5-sekundovým časovým oneskorením výbuchu. Pozostával z prepravnej poistky, vrhacej páky, poistnej tyče, dvojitej nárazovej ihly a roznetovej kapsuly.
V medzivojnovom období sa niektoré poľské ručné granáty a do nich používané zapaľovače vyvážali do rôznych krajín sveta. Ako už bolo spomenuté, práve zapaľovač vzor GR 31 a ručný útočný granát vzor 33 patrili k najviac vyvážaným druhom munície. Zaujímavosťou je, že zapaľovač vzor GR 31 sa neskôr licenčne vyrábal aj vo Francúzsku pod označením bouchonallumeur Mle 1935 i v rumunskej továrni Combinatulchimic Victoria. V Rumunsku sa používal do ručných granátov MAN, ktoré sa vyrábali ako útočné, ale aj obranné typy). Zapaľovače vyrobené v rumunskej továrni mali popri pôvodnom poľskom značení aj továrenskú značku - písmeno V.
Koncom 30. rokov minulého storočia bolo väčšie množstvo ručných granátov a ich zapaľovačov vyvezených aj do Španielska. Boli medzi nimi útočné i obranné granáty vzor 23 spolu so zapaľovačom vzor GR 31. Najmä zapaľovač vzor GR 31 sa osvedčil a Španieli si ho dokonca začali vyrábať vo vlastnej továrni B-3. Útočný granát vzor 33 bol najviac exportovaným ručným granátom poľskej výroby. Vyvážal sa do Rumunska, Grécka, Argentíny a iných krajín sveta. Po začiatku 2. svetovej vojny a porážke Poľska sa výroba poľských ručných granátov a zapaľovačov prerušila, s výnimkou licenčne vyrábaných produktov.
V zbierkach VHM Svidník sa popri sovietskych a nemeckých ručných granátov nachádza aj delaborovaný poľský útočný ručný granát vzor 33, ktorý bol podľa múzejnej dokumentácie nájdený v bližšie neurčenej lokalite na strednom Slovensku a prijatý do zbierok múzea v roku 1973. Tento ručný granát je tak svedectvom bojovej činnosti rumunskej armády na území Slovenska začiatkom roka 1945.
BENEŠ, Zděnek. Sovětské granáty 1920 – 1945. Praha : Naše vojsko, 2017, ISBN 978-80-206-1666-1.
KULA, Wiktor. Granaty reczne i karabinowe z barwnemi tablicami. Torun: Promorska drukarnia rolnicza S.A., 1926.
KULA, Wiktor. Granaty reczne. (Wz. Gr. 31) Z tablicą barwną . Warszawa: Wojskowy instytut naukowo-wydawniczy, 1934.
PRCHAL, Josef. Ruční a puškové granáty. Rukověť pyrotechnika. Praha : Naše vojsko. 2010. ISBN 978-80-206-1120-8.
Dobroni.pl. Pathe: Granat zaczepny. [online]. Cit. 9-4-2024. Dostupné na:
https://dobroni.pl/artykul/granat-zaczepny/566036
FRANCZYK, Grzegorz, Polskie granaty 1919 – 1939. Krakov: vlastným nákladom, 2010.
Text / Foto: Mgr. Ivan Cuper, VHÚ –VHM
Útočný ručný granát vzor 33 sa od svojho predchodcu vizuálne takmer neodlišoval. Podstatná zmena pri novom vzore bola v zmene priemeru závitu na skrutkovanie zapaľovača vzor GR 31. Priemer pôvodného závitu bol zväčšený z pôvodných 15 mm na 16 mm, čo bolo spôsobené zavedením hliníkového puzdra, ktoré chránilo vnútorné priestory granátu pred prenikaním vlhkosti vysypávaním trhaviny smerom von. Výhodou puzdra bolo aj vytvorenie priestoru pre zapaľovač, ktorý starý typ nemal (na granátoch vzor 23 si vojaci museli požadovaný priestor vyhĺbiť dreveným kolíkom, ktorý sa ku granátom prikladal). Vytvorený priestor zároveň uľahčoval skrutkovanie zapaľovača vzor GR 31.
Telo granátu tvorili dve časti tenkého plechu oválneho tvaru, ktoré sa plnili 150 g trinitrotoluénu (TNT). Laborovaný granát vážil 360 g. V mieste výbuchu munícia pôsobila tlakovou vlnou do vzdialenosti 3 – 6 m. Črepiny, ktoré vznikli v dôsledku výbuchu, spôsobovali poranenia do vzdialenosti 20 m. Granát s naskrutkovaným zapaľovačom bol dlhý 105 mm, bez zapaľovača 85 mm a s priemerom 60 mm.
Zapaľovač vzor GR 31 z pohľadu jeho funkčnosti zaraďujeme k časovým zapaľovačom so 4,5-sekundovým časovým oneskorením výbuchu. Pozostával z prepravnej poistky, vrhacej páky, poistnej tyče, dvojitej nárazovej ihly a roznetovej kapsuly.
V medzivojnovom období sa niektoré poľské ručné granáty a do nich používané zapaľovače vyvážali do rôznych krajín sveta. Ako už bolo spomenuté, práve zapaľovač vzor GR 31 a ručný útočný granát vzor 33 patrili k najviac vyvážaným druhom munície. Zaujímavosťou je, že zapaľovač vzor GR 31 sa neskôr licenčne vyrábal aj vo Francúzsku pod označením bouchonallumeur Mle 1935 i v rumunskej továrni Combinatulchimic Victoria. V Rumunsku sa používal do ručných granátov MAN, ktoré sa vyrábali ako útočné, ale aj obranné typy). Zapaľovače vyrobené v rumunskej továrni mali popri pôvodnom poľskom značení aj továrenskú značku - písmeno V.
Koncom 30. rokov minulého storočia bolo väčšie množstvo ručných granátov a ich zapaľovačov vyvezených aj do Španielska. Boli medzi nimi útočné i obranné granáty vzor 23 spolu so zapaľovačom vzor GR 31. Najmä zapaľovač vzor GR 31 sa osvedčil a Španieli si ho dokonca začali vyrábať vo vlastnej továrni B-3. Útočný granát vzor 33 bol najviac exportovaným ručným granátom poľskej výroby. Vyvážal sa do Rumunska, Grécka, Argentíny a iných krajín sveta. Po začiatku 2. svetovej vojny a porážke Poľska sa výroba poľských ručných granátov a zapaľovačov prerušila, s výnimkou licenčne vyrábaných produktov.
V zbierkach VHM Svidník sa popri sovietskych a nemeckých ručných granátov nachádza aj delaborovaný poľský útočný ručný granát vzor 33, ktorý bol podľa múzejnej dokumentácie nájdený v bližšie neurčenej lokalite na strednom Slovensku a prijatý do zbierok múzea v roku 1973. Tento ručný granát je tak svedectvom bojovej činnosti rumunskej armády na území Slovenska začiatkom roka 1945.
Použitá literatúra:
VHM Piešťany – Mo Svidník, Zbierka č. IX – Strelivo a náloživo, SN 479 S – Granát ručný útočný vzor 33 poľský, dokumentácia k zbierkovému predmetu.BENEŠ, Zděnek. Sovětské granáty 1920 – 1945. Praha : Naše vojsko, 2017, ISBN 978-80-206-1666-1.
KULA, Wiktor. Granaty reczne i karabinowe z barwnemi tablicami. Torun: Promorska drukarnia rolnicza S.A., 1926.
KULA, Wiktor. Granaty reczne. (Wz. Gr. 31) Z tablicą barwną . Warszawa: Wojskowy instytut naukowo-wydawniczy, 1934.
PRCHAL, Josef. Ruční a puškové granáty. Rukověť pyrotechnika. Praha : Naše vojsko. 2010. ISBN 978-80-206-1120-8.
Dobroni.pl. Pathe: Granat zaczepny. [online]. Cit. 9-4-2024. Dostupné na:
https://dobroni.pl/artykul/granat-zaczepny/566036
FRANCZYK, Grzegorz, Polskie granaty 1919 – 1939. Krakov: vlastným nákladom, 2010.
Text / Foto: Mgr. Ivan Cuper, VHÚ –VHM
