11,15-mm rakúsko-uhorská pechotná puška Werndl model M1867/77
V druhej polovici 19. storočia začal v rakúsko-uhorskej armáde prebiehať proces prezbrojenia, ktorý sa týkal predovšetkým možnosti nahradenia predoviek systému Lorenz puškami so zadným spôsobom nabíjania. Práve z tohto dôvodu bola na začiatku roku 1865 v rámci armády stanovená komisia pre skúšanie pušiek so zadným spôsobom nabíjania (Hinterladungs-Gewehr-Kommission), ktorej členov zaujala predovšetkým puška so zaklápacím záverovým systémom (kvôli jednoduchosti transformácie pušiek Lorenz na tento systém), ktorú skonštruoval viedenský puškár Franz Wänzel. Hoci sa jednalo o problematickú zbraň, aj napriek tomu bola dňa 5. januára 1867 prijatá do výzbroje armády pod označením Wänzel M1866, pričom bola skonštruovaná pre náboj kalibru 14,3x33 mm Wänzel. Krátko potom sa však naplno prejavili jej nedostatky (najmä deformácia záveru), preto musela byť prepracovaná.
Začiatkom júla 1867 sa však členom komisie dostali do rúk tri exempláre pokusných pušiek (Versuchsmodell I, II, III), ktoré spoločne skonštruovali rakúsky továrnik Josef Werndl (26.2.1831 – 29.4.1889) a český puškár Karel Holub (29.1.1830 – 23.3.1903) pôsobiaci v rámci menšej zbrojárskej firmy v hornorakúskom Steyre. Komisia ich následne dňa 6. júla 1867 po vykonaní viacerých skúšok ihneď odporučila zaviesť do výzbroje armády. K tomu došlo dňa 28. júla 1867 a zbraň skonštruovaná pre použitie náboja kalibru 11,15x42 mm R dostala označenie ako puška systému Werndl M1867. Spolu s ňou bola do výzbroje armády zaradená aj karabína a puška pre zvláštne zbory (Extra-Korps Gewehr). V roku 1873 došlo k prvej modifikácii pušiek a karabín systému Werndl M.1867, ktorá spočívala v zjednodušení záverového systému zbrane tým, že jej napínací kohútik bol premiestnený z vonkajšej strany kovovej zámkovej doštičky záveru na vnútornú stenu zámku záveru. Autorom tejto konfigurácie záverového mechanizmu bol spoločne s Karlom Holubom aj nový vedúci konštruktérskej dielne zbrojovky v Steyre, Anton Spitalský. Takto upravené pušky a karabíny boli dňa 10. februára 1874 zavedené do výzbroje armády pod označením systém Werndl M1873. K druhej modifikácii týchto zbraní došlo potom v roku 1877, kedy bol vyvinutý nový výkonnejší náboj kalibru 11,15x58 mm R, čomu zodpovedala najmä zmena cieľnika ich mieridiel. Pušky a karabíny vyrábané už pre tento nový typ náboja dostali označenie ako systém Werndl M1867/77 a M1873/77. Na nový typ náboja bola potom postupne adaptovaná aj väčšina skôr vyrobených pušiek a karabín systému Werndl M.1867 a M.1873. Prosukcia týchto zbraní prebiehala najskôr v puškárskej firme Josef und Franz Werndl & Comp. Waffenfabrik und Sägemühle v Steyre. Firma sa však s rastúcim počtom objednávok zo strany armády postupne rozrástla do podoby veľkej továrne, ktorá sa od 1. augusta 1869 pretransformovala na akciovú spoločnosť s názvom Oesterreichische Waffenfabriks-Gesellschaft (OEWG). Spolu s fabrikou OEWG sa na výrobe pušiek a karabín systému Werndl podieľali aj dve menšie viedenské firmy, konkrétne Ferdinand Fruwirth a Bentz, ktoré v roku 1873 OEWG odkúpila. Celková produkcia pušiek a karabín systému Werndl sa v rámci všetkých modelov odhaduje na 600 000 kusov, z čoho približne 400 000 kusov bolo v pechotnej verzii, pričom ich prednosťou bolo vysokokvalitné spracovanie a spoľahlivá konštrukcia záverového mechanizmu, čím si postupne u vojakov získali veľkú popularitu. Od roku 1885 však boli vo výzbroji armády postupne nahrádzané modernejšími opakovacími puškami a karabínami systému Mannlicher. Zaujímavosťou je, že zbrojovka OEWG vyrábala okrem štandardných pechotných pušiek, karabín a pušiek pre zvláštne zbory systému Werndl určených pre armádu v menšom množstve aj pušky pre justičnú stráž M1867, pušky pre finančnú stráž M1873/77, pušky pre vojenské námorníctvo M1867/77 a M1873/77, pušky pre polárne výpravy s bronzovým systémom (vyrobených 30 kusov) a skrátené pušky pre ozbrojené meštianske zbory M1873/77.
Puška znázornená na obrázku bola pod výrobným číslom L 3449 vyprodukovaná v roku 1870 v zbrojovke OEWG v Steyre, pričom do zbierok niekdajšieho Dukelského múzea vo Svidníku bola prijatá dňa 21. decembra 1978 kúpou od súkromnej osoby. Ide pritom o jeden zo štyroch kusov tejto z konštrukčného hľadiska pomerne kvalitnej a zaujímavej zbrane, ktorá v zbierkach svidníckeho múzea ako jeden zo vzácnejších predmetov reprezentuje hlavnú pechotnú výzbroj vojakov rakúsko-uhorskej cisárskej a kráľovskej armády v druhej polovici 19. storočia, ktorá si však svoje široké uplatnenie, nečakane, našla aj v priebehu prvej svetovej vojny.
Zdroje:
VHM Piešťany – Múzejné oddelenie Svidník, Zbierka č. III – Pušky a karabíny, PK 138 S – 11,15-mm rakúsko-uhorská pechotná puška Werndl model M1867/77, dokumentácia zbierkového predmetu.
VHM Piešťany – Múzejné oddelenie Svidník, Kniha prírastkov č. VHM-9/3 za roky 1977 – 2011.
JURKOVÁ, Viera a kol. Zo zbierok Vojenského historického múzea. Bratislava : Vojenský historický ústav, 2020, s. 119-120. ISBN 978-80-89523-69-6.
ŽUK, Alexandr Borisovič. Pušky a samopaly. Praha : Naše vojsko, 1992, 240 s. ISBN 80-206-0150-3.
HOLÍK, Peter. Rakúsko-uhorské jednoranové pušky a karabíny Werndl v múzejnom fonde Vojenského historického ústavu vo Svidníku. Pripomienka Karpatskej ofenzívy 1914 – 1915. In Vojenská história, roč. 27, 2023, č. 2, s. 136-148. ISSN 1335-3314.
SKRAMOUŠSKÝ, Jan. Pušky rakousko-uherské branné moci – 1. díl. [online]. Cit. 10-05-2023. Dostupné na: https://www.vhu.cz/pusky-rakousko-uherske-branne-moci-1-dil/
Pokusná puška Werndl M 1867 – Versuchsmodell III. [online]. Cit. 10-05-2023. Dostupné na: https://www.vhu.cz/exhibit/pokusna-puska-werndl-m-1867-versuchsmodell-iii/
Foto/Text: Mgr. Peter Holík
