Genmjr. v. v. František CHÁBERA
Narodil sa 5. 1. 1912 v Lansbergu (dnes Gorzow, Poľsko). Po skončení meštianskej školy sa vyučil za strojného zámočníka (1926 – 1929). 1. 10. 1930 bol prezentovaný na výkon činnej služby. Zaradili ho do oddelenia pilotov Školy pre odborný dorast letectva pri Vojenskom leteckom učilišti v Prostějove (1930 – 1932). Po jej absolvovaní slúžil ako ďalejslúžiaci poddôstojník pri leteckom pluku 2 v Olomouci (1932 – 1934) a leteckého pluku 4 v Hradci Králové (1934 – 1935). Postupne si zvýšil leteckú kvalifikáciu absolvovaním kurzu pre pilotov dvojmiestnych lietadiel (1932), kurzu pre pilotov stíhacích lietadiel (1934) a nočného stíhacieho kurzu (1935). V rokoch 1935 – 1939 bol príslušníkom Vojenského technického leteckého ústavu v Prahe – Letňanoch, s určením skúšobný pilot.
V júni 1939 ilegálne odišiel do Poľska s cieľom zapojiť sa do čs. zahraničného odboja. Z Poľska sa dostal loďou do Francúzska, kde ho formálne prijali do francúzskej Cudzineckej légie. Preškolenie vykonal v Chartres. Ku Groupe de chasse II/5 ho odoslali 2. 12. 1939. Až do kapitulácie zostrelil 5 nepriateľských lietadiel a ďalšie 2 pravdepodobne. 20. 6. 1940 odletel z francúzskeho letiska Perpignan – La Salanque do Alžírska. Po presune do St. Denis du Sig pri Orane ho spolu s ďalšími čs. letcami GC II/5 uvoľnili zo služby. Do Veľkej Británie sa dostal trasou Casablanca – Gibraltár – Cardiff (4. 8. 1940). Do RAF VR ho prijali ako Sergeanta. Od 5. 9. 1940 bol príslušníkom 312. čs. stíhacej perute, s ktorou sa zúčastnil leteckej bitky o Britániu. 24. 3. 1941 nastúpil na vykonanie služby pri 96. nočnej stíhacej peruti. Od 20. 9. 1941 – 26. 5. 1942 už ako čs. podporučík letectva v zálohe (1. 7. 1941) bol príslušníkom 68. nočnej stíhacej perute. Po absolvovaní operačného turnusu bol premiestnený k IČL v brit. dôstojníckej hodnosti Pilot Officer (P/O). Od 1. 8. 1942 bol opäť zaradený do operačnej služby v rámci 312. čs. stíhacej perute. Na jeseň 1943 sa už ako čs. poručík letectva v zálohe (28. 10. 1943) prihlásil ako dobrovoľník pre čs. leteckú jednotku v ZSSR. Po prepustení z RAF VR opustil Veľkú Britániu dňa 21. 2. 1944 spoločne s ďalšími 20 čs. pilotmi a jedným dôstojníkom pozemnej služby. Po príchode do ZSSR s nimi vytvoril 128. čs. samostatnú stíhaciu leteckú peruť v ZSSR (3. 5. 1944). 1. 6. 1944 bola jednotka reorganizovaná na 1. čs. samostatný stíhací letecký pluk v ZSSR. F. Chábera bol menovaný za veliteľa 2. perute. 15. 9. 1944 pristál na povstaleckom Slovensku. Počas bojov v SNP si pripísal pravdepodobný zostrel nepriateľského lietadla. Okrem toho zničil alebo poškodil 9 voj. nákladných áut, 2 os. autá, 1 tank, 1 mínometnú batériu a 1 veliteľské stanovisko. Po ústupe zo Slovenska a reorganizovaní 1. čs. stíhacieho leteckého pluku v ZSSR bol určený za veliteľa 1. perute. Na konci vojny sa zúčastnil bojov o Moravskú bránu.
Po vojne nastúpil do služby vo Vedeckom leteckom ústave ako skúšobný pilot. Postupne bol povýšený na kapitána letectva v zálohe (1. 7. 1945) a štábneho kapitána letectva v zálohe (26. 10. 1945). Do zatknutia v decembri 1948 slúžil ako major letectva (1. 3. 1948) vo Vedeckom leteckom ústave. Po zatknutí bol obvinený z pokusu o útek do zahraničia. 1. 3. 1949 ho odsúdili na 5 rokov ťažkého väzenia. V decembri 1953 bol prepustený z väzenia. Potom pracoval ako pomocný robotník, neskôr ako elektromontér. Rehabilitovaný bol 30. 12. 1968. V nasledujúcich rokoch ho povýšili na podplukovníka v zálohe (1. 10. 1970), plukovníka vo výslužbe (1990) a generálmajora vo výslužbe (8. 5. 1995). Zomrel 21. 10. 1999 v Litoměřiciach (ČR).
Text: plk. v. v. PhDr. Peter Šumichrast, PhD., VHÚ – OVHV
Publikované: CSÉFALVAY, František a kol. Vojenské osobnosti dejín Slovenska 1939 – 1945. Bratislava : Vojenský historický ústav, 2013, s. 98. ISBN 978-80-89523-20-7.
