Preskočiť na hlavný obsah Preskočiť na bočnú lištu

Major Pavol JAMRICH

Vypublikované:
Major Pavol JAMRICH
Major Pavol JAMRICH

Narodil sa 15. 7. 1910 v obci Repište, okres Revúca. Po skončení reálneho gymnázia s maturitou v Revúcej, Rožňave a Rimavskej Sobote nastúpil v roku 1931 do Školy na výchovu dôstojníkov pechoty v zálohe v Košiciach. Následne v rokoch 1932 až 1934 absolvoval Vojenskú akadémiu v Hraniciach a 1. 7. 1934 bol ako poručík pridelený k horskému pešiemu pluku 4 Jelšava. 

Do slovenskej armády vstúpil 15. 3. 1939 ako nadporučík pechoty a veliteľ náhradnej roty  hraničiarskeho práporu 9 v Klenovci. Zúčastnil sa poľného ťaženia proti Poľsku vo funkcii pobočníka veliteľa pešieho pluku 6. Od 1. 12. 1939 bol prevelený na spravodajské oddelenie MNO ako spravodajský referent. 1. 4. 1940 ako stotník pech. premiestnený do Vojenskej akadémie v Banskej Bystrici. Po 7 mesiacoch vo Vojenskej akadémii bol preložený k Veliteľstvu pozemného vojska do Banskej Bystrice ako veliteľ štábnej roty. Od 7. 7. 1941 až do 20. 2. 1942 sa v rámci Rýchlej divízie zúčastnil ťaženia slovenskej armády proti ZSSR. Po návrate z východného frontu sa 15. 9. 1942 stal zástupcom veliteľa Štátnej slovenskej vojenskej reálky v Banskej Bystrici, kde aj zakončil svoju vojenskú kariéru a následne 28. 3. 1944 bol prezentovaný k žandárstvu v hodnosti stotníka pechoty. 

Vyhlásenie Slovenského národného povstania ho zastihlo v Humennom, kde bol 31. 8. 1944 odzbrojený a zatknutý. Zo zajatia sa mu hneď na druhý deň podarilo utiecť na povstalecké územie a 18. 9. 1944 prevzal velenie 16. pešieho práporu „Chryzantéma“, ktorý pôsobil v okolí Revúc. Jadro práporu tvorili záložníci z breznianskych kasární. Bojová úloha  práporu spočívala v obrane smeru Jelšava – Revúca – Muráň – Červená Skala a zároveň aj Tisovec – Brezno. 

Začiatkom októbra 1944 ho plk. J. Tlach vyslal do Kordíkov a poveril úlohou, aby na úseku Vyhnatová – Flochová vybudoval obranu. Až do čiastočného potlačenia Slovenského národného povstania jeho jednotka odrážala nemecký nápor. Po potlačení Slovenského národného povstania pôsobil v ilegalite. Najskôr spolupracoval ako spravodajca s partizánskou skupinou „Stalin“ kpt. Nováka, od decembra 1944 pracoval pre spravodajské oddelenie veliteľa 4. partizánskej brigády, ktorá mala základňu na masíve Nízkych Tatier, na Magurke. V apríli 1945 sa prihlásil do služby v čs. armáde, odkiaľ ho gen. M. Ferjenčík uvoľnil do služieb Zboru národnej bezpečnosti. 6. apríla 1945 sa v hodnosti majora stal oblastným veliteľom Zboru národnej bezpečnosti v Zlatých Moravciach. Od 1. 11. 1945 do 10. 10. 1950, keď bol preložený do zálohy, pôsobil ako prednosta bezpečnostného oddelenia, veliteľ poriadkovej zložky na Povereníctve vnútra v Bratislave. Počas služby v Zbore národnej bezpečnosti sa zúčastnil boja proti Ukrajinskej povstaleckej armáde. Zomrel 18. 6. 1983 v Bratislave.

Text: Mgr. Peter KRALČÁK, PhD., VHÚ – OVHV 
Publikované: CSÉFALVAY, František a kol. Vojenské osobnosti dejín Slovenska 1939 – 1945. Bratislava : Vojenský historický ústav, 2013, s. 104. ISBN 978-80-89523-20-7.

Návrat na začiatok stránky