Brigádny generál v. v. Ing. Ivan INSTITORIS
Narodil sa 9. 2. 1914 v Hybiach, okres Liptovský Sv. Mikuláš. V rokoch 1925 – 1933 študoval na reálnom gymnáziu v Bratislave. V rokoch 1933 – 1934 v Bratislave absolvoval štúdium na štátnej pedagogickej akadémii. Nasledujúce tri roky pracoval ako učiteľ v Bratislave. Do brannej moci bol zaradený 1. 10. 1936, súčasne mu bol povolený odklad nastúpenia prezenčnej služby o jeden rok. Vojenskú prezenčnú službu začal vykonávať 1. 10. 1937 v telegrafnom prápore 7 v Turčianskom Sv. Martine. Odbornú kvalifikáciu získal štúdiom na Škole pre dôstojníkov telegrafného vojska v zálohe v Telegrafnom učilišti v Turnove.
Po vzniku Slovenského štátu pokračoval v prezenčnej službe v slovenskej armáde. V hodnosti čatára ašpiranta bol 27. 8. 1939 prepustený na trvalú dovolenku, 1. 9. 1939 vymenovaný do hodnosti poručíka telegrafného vojska, 8. 10. 1939 preložený do I. zálohy na vykonanie mimoriadneho cvičenia v zbrani (od 1. 10. 1939). Po prepustení do zálohy (10. 11. 1939) pôsobil krátky čas ako učiteľ v Sološnici, pretože už 1. 1. 1940 bol aktivovaný a pridelený do telegrafického práporu 3 (od 1. 10. premenovaný na spojovací prápor 1) v Novom Meste nad Váhom, kde postupne vykonával funkciu veliteľa čaty, hospodárskeho dôstojníka, zástupcu veliteľa roty a veliteľa roty. S účinnosťou od 1. 1. 1942 bol povýšený do hodnosti nadporučíka spojovacieho vojska. V tejto hodnosti dňa 23. 3. 1942 odišiel s doplnkami pre Rýchlu divíziu na východný front, kde vykonával funkcie automobilového dôstojníka a veliteľa divízneho spojovacieho parku. Zúčastnil sa postupu Rýchlej divízie cez Rostov na Done ku Kaukazu a jej ústupu na Krym. Na Slovensko sa vrátil v júli l943. Po liečení vo vojenskej nemocnici v Bratislave a dovolenke opäť nastúpil k spojovaciemu práporu 1 v Novom Meste nad Váhom, kde prevzal funkciu veliteľa rádiotelegrafickej roty. Dňom 1. 1. 1944 bol preložený na MNO a zaradený do šifrovacej skupiny spravodajského oddelenia. Tu sa na podnet R. Fraštackého zapojil do ilegálnej odbojovej činnosti ako šifrant a radista zabezpečujúci spojenie domáceho odboja s exilovým čs. MNO v Londýne. Jeho pridelenie k MNO skončilo na konci mája 1944, vrátil sa do Nového Mesta nad Váhom, kde sa 20. 6. 1944 stal zástupcom veliteľa náhradnej roty spojovacieho práporu 1. O niečo neskoršie, 2. 8. 1944, odišiel ako veliteľ roty ku kombinovanej spojovacej rote v Radvani nad Hronom. Po vypuknutí SNP sa stal veliteľom telefonického práporu veliteľa 1. čs. armády na Slovensku. V tejto funkcii ho 28. 10.1944 povýšili do hodnosti štábneho kapitána spojovacieho vojska. Pri ústupe do hôr padol na začiatku novembra 1944 do zajatia, bol odvezený do zajateckého tábora v Ružomberku a potom väznený v Trnave. Za účasť v SNP bol nariadením MNO SR dňom 20. 10. 1944 degradovaný na strelníka a prepustený zo zboru dôstojníkov z povolania. Zo zaisťovacej väzby ho na začiatku januára 1945 prepustili s podmienkou, že vo svojom bydlisku – Novom Meste nad Váhom vyčká na výsledok trestného pokračovania vojenského súdu. Túto podmienku nesplnil, odišiel do Bratislavy, kde sa ukrýval až do oslobodenia.
Dňa 8. 5. 1945, po prezentácii v 1. čs. armádnom zbore, bol prijatý do čs. armády a zaradený ako veliteľ strážnej roty a veliteľ posádky v Novom Meste nad Váhom. Na začiatku júla bol odoslaný ku spojovaciemu pluku 4 do Turčianskeho Sv. Martina, v polovici septembra ustanovený za jeho dočasného veliteľa a 1. 11. 1945 za veliteľa. S platnosťou od 1. 10. 1946 bol povýšený do hodnosti majora spojovacieho vojska. Od marca do júla l947 absolvoval kurz veliteľov oddielov pri VŠV v Prahe, od augusta 1947 do júna 1948 kurz dôstojníkov spojovacieho vojska v Spojovacom učilišti v Novom Meste nad Váhom a od septembra 1949 do marca 1950 kurz veliteľov vojskových telies v Prahe. V rokoch 1950 – 1954 vykonával funkciu náčelníka Spojovacieho učilišťa v Novom Meste nad Váhom, 1954 – 1959 funkciu náčelníka katedry organizácie spojenia na VTA AZ v Brne (zároveň bol poslucháčom diaľkového štúdia). Do hodnosti podplukovníka bol povýšený 22. 1. 1951 a plukovníka 9. 7. 1954. Po prepustení z armády v roku 1960 pracoval ako stredoškolský profesor a zástupca riaditeľa na Strednej priemyslovej škole strojníckej a učiteľ na Poľnohospodárskom učilišti v Novom Meste nad Váhom. Do dôchodku odišiel na konci augusta 1977. Prezident SR ho 7. 5. 2004 vymenoval do hodnosti brigádneho generála vo výslužbe. Zomrel 14. 1. 2012 v Novom Meste nad Váhom.
Text: plk. v. v. doc. PhDr. Jozef BYSTRICKÝ, CSc., VHÚ – OVHV
Publikované: CSÉFALVAY, František a kol. Vojenské osobnosti dejín Slovenska 1939 – 1945. Bratislava : Vojenský historický ústav, 2013, s. 102-103. ISBN 978-80-89523-20-7.
