Preskočiť na hlavný obsah Preskočiť na bočnú lištu

Kde končia bojové zástavy?

Aktualizované:
Už v starovekej Číne, Egypte či Rímskej ríši používali textilné pruhy pripevnené na žrdiach a kopijach (teda na predchodcoch dnešných zástav) na označenie vojenských jednotiek. Neskôr bolo vo vojnových konfliktoch vecou cti získať protivníkovu bojovú zástavu. Preto ju zvyčajne chránili najlepší vojaci. Symbolický význam bojových zástav pretrváva dodnes. U nás bojovú zástavu prepožičiava prezident republiky na návrh ministra obrany.
Po zrušení zväzku alebo útvaru sa bojová zástava aj s príslušnou dokumentáciou ukladá v depozite Vojenského historického múzea (VHM) v Piešťanoch, ktoré je súčasťou Vojenského historického ústavu Bratislava.

Tam skončila aj bojová zástava slovenského kontingentu z operácie KFOR v Kosove, ktorú na decembrovom slávnostnom nástupe v Prešove odovzdal jeho posledný veliteľ pplk. Jozef Zekucia. Vedúci oddelenia - zástupca riaditeľa VHM plk. v zál. Ing. Miroslav Mihálik hovorí o ďalšom osude bojovej zástavy z Kosova: „Prevzali sme ju aj s príslušnou dokumentáciou do nášho zbierkového fondu. V súčasnosti v ňom máme 65 bojových zástav. Medzi nimi je aj 18 replík. Je to dôsledok stavu, že pri delení bývalej čs. federálnej armády slovenská strana nenástojila na delení exponátov pražského Vojenského historického ústavu. Preto sme dali vyrobiť repliky zástav, ktoré sa dotýkajú našej slovenskej vojenskej histórie. Sú medzi nimi aj zástavy čs. legionárov“.

Výroba repliky však nie je lacný špás. Napríklad náklady na zhotovenie kompletnej repliky bojovej zástavy pešieho pluku 39 „Výzvedný generála Grazianiho“ boli 3749 € a obdobné boli ceny aj ostatných replík. Sú medzi nimi napríklad legionárske zástavy 23. streleckého pluku, ktorý vo Francúzsku vytvorili predovšetkým americkí Slováci či 12. streleckého pluku M. R. Štefánika z čs. légií v Rusku, ale aj zástavy 311. čs. bombardovacej perute RAF vo Veľkej Británii, 2. čs. paradesantnej brigády v ZSSR, 1. pešieho pluku 1. čs. divízie vo Francúzsku, 11. čs. poľného práporu - Východného. V období medzivojnovej Čs. republiky bojové zástavy darovali útvarom mestá, v ktorých pôsobili. Napríklad jazdeckému pluku 3 „Svätopluka kniežaťa Veľkomoravského“ darovalo bojovú zástavu mesto Nové Zámky, delostreleckému pluku 110 – Nitra, pešiemu pluku 41 „Dr. Edvarda Beneša“ – Žilina, leteckému pluku 3 „Generála letca Milana Rastislava Štefánika“ – Piešťany, horskému pešiemu pluku 2 – Ružomberok a ženijnému pluku 4 – Bratislava.

Prvou zástavou, ktorá bola aj s dokumentáciou odovzdaná do zbierok nášho vojenského múzea, bola bojová zástava Spojovacieho učilišťa v Novom Meste nad Váhom. Poslednou, už spomínaná bojová zástava slovenského kontingentu z operácie KFOR v Kosove. Najstaršou bojovou zástavou je práporec hraničiarskeho práporu 10 z Trebišova, z druhej polovice 20. rokov minulého storočia. Bojové zástavy sú uložené v depozite, v budove VHM Piešťany, kde v minulosti sídlil štáb leteckého pluku v Piešťanoch.

Zástavy musia byť uložené v suchom prostredí, chránené pred priamym slnečným svetlom v špeciálnych regáloch. Na všetky zástavy postupne, podľa Miroslava Mihálika, pribudnú aj ochranné látkové obaly. Zabezpečenie ich uskladnenia je však len časťou práce. „V nasledujúcom období nás čaká samotné historické bádanie o jednotlivých zástavách a ich osudoch. Veď bojové zástavy sú súčasťou našej vojenskej histórie...“, pripomína vedúci oddelenia - zástupca riaditeľa VHM v Piešťanoch.

Autori:
Jozef Žiak, MO SR a VHÚ
Foto: Jozef Žiak a VHÚ
Aktualizované:
Vypublikované:
Návrat na začiatok stránky