Major letectva Kornel JANČEK
Narodil sa 16. 9. 1903 v Ružomberku. Civilné vzdelanie získal absolvovaním 4-ročnej obchodnej školy s maturitou v Dolnom Kubíne (1920 – 1924). Príslušník čs. brannej moci od 1. 10. 1924, keď ho po hlavnom odvode (24. 3. 1924) prezentovali v pešom pluku 3. Týmto dňom ho odoslali ako vojenského akademika k Vojenskej akadémii v Hraniciach, ktorú absolvoval 15. 8. 1926 ako poručík pechoty. Od 1. 10. 1926 – 15. 7. 1937 absolvoval aplikačný kurz pre dôstojníkov pechoty pri Učilišti pre pešie vojsko v Miloviciach. Až do 3. 3. 1930 vykonával funkciu veliteľa čaty v rámci pešieho pluku 3 v Kroměříži. V tento deň ho zaradili ako frekventanta do kurzu leteckých pozorovateľov pechoty vo Vojenskom leteckom učilišti v Prostějove. Po ukončení kurzu 31. 5. 1930 pokračoval v službe v rámci materského pešieho pluku. Od 10. 6. 1930 – 9. 6. 1931 ho trvalo pridelili k leteckému pluku 3 gen. letca M. R. Štefánika a včlenili do letky 10. 1. 4. 1931. Počas výkonu služby v leteckom pluku 3 bol povýšený na nadporučíka pechoty. Od 10. 8. 1931 – 30. 9. 1931 ďalej pokračoval v činnej službe v rámci pešieho pluku 3. Od 1. 10. 1931 – 30. 6. 1932 absolvoval XVIII. pozorovateľskú školu vo Vojenskom leteckom učilišti v Prostějove. Po jej absolvovaní ho opätovne odoslali k leteckému pluku 3 a 7. 7. 1932 ho včlenili do letky 9. Od 1. 7. 1932 ho menovali za pozorovateľa letca. Od 30. 9. 1932 bol menovaný za nižšieho dôstojníka letky 9 v Piešťanoch. Od 1. 5. 1933 – 14. 10. 1933 vykonával funkciu nižšieho dôstojníka letky 13 v Košiciach. 30. 6. 1933 preložili Jančeka do skupiny dôstojníkov letectva. 15. 10. 1933 ho už ako poľného pozorovateľa letca (1.10.1935) premiestnili k leteckému pluku 6. Od 29. 1. 1934 – 14. 3. 1934 zastupujúci veliteľ skladovej a dopravnej čaty. Od 15. 3. 1934 premiestnili Jančeka k technickej letke a ustanovili za veliteľa skladovej a dopravnej čaty. 30. 9. 1934 bol preložený k Zemskému leteckému skladu I, kde sa od 1. 10. 1934 – 1. 2. 1935 zapracovával do funkcie pobočníka veliteľa skladu. Od 2. 2. 1935 – 31. 3. 1935 absolvoval mechanický kurz pre dôstojníkov letectva v Zemskom leteckom sklade II. v Olomouci. Potom ho zaradili do 4-mesačného pilotného výcviku vo Vojenskom leteckom učilišti v Prostějove. 1. 8. 1935 bol menovaný za pilota-letca. 15. 9. 1935 ho preložili k leteckému pluku 6 a včlenili do letky 72. O mesiac neskôr ho ustanovili za pobočníka veliteľa I. perute. Od 17. 6. 1936 – 7. 7. 1936 absolvoval kurz lietania v noci pre pozorovateľov. 1. 8. 1936 ho určili k letcom ustanoveným na lietanie v noci a 1. 9. 1936 k poľným pilotom letcom. 1. 10. 1936 bol povýšený na kpt. let. Službu v leteckom pluku 6 skončil 30. 9. 1937, keď ho premiestnili k MNO, kde zotrval do 31. 12. 1938. Týmto dňom ho opäť premiestnili k leteckému pluku 6 a včlenili k letke 75. 5. 1. 1939 bol ustanovený za dočasného veliteľa letky 76. 19. 3. 1939, vzhľadom na rozpad Č-SR, bol ako dôstojník slovenskej národnosti odoslaný na Slovensko.
Po vzniku Slovenského štátu ho včlenili do slovenskej armády ako príslušníka leteckého pluku gen. letca M. R. Štefánika. 19. 5. 1939 bol premiestnený k MNO – VVZ. 1. 8. 1940 bol povýšený na majora letectva. 30. 4. 1941 bol premiestnený z VÚ a VVZ k leteckému pluku s určením za veliteľa I. perute v Spišskej Novej Vsi. 1. 5. 1941 bol ustanovený za veliteľa I. pozorovacej perute. 30. 6. 1941 bol odoslaný do poľa k veliteľstvu Lipa. 16. 8. 1941 ho ustanovili za prednostu I. oddelenia letectva veliteľstva Lipa, ktorého vykonával popri pôvodnom funkčnom zaradení. 28. 10. 1941 sa vrátil z poľa. 1. 2. 1942 bol trvale pridelený k Povereníctvu pre prípravu pracovnej služby pri Predsedníctve vlády SR. Funkciu veliteľa I. perute odovzdal mjr. let. M. Guljaničovi. 15. 5. 1942 zrušili jeho trvalé pridelenie k Povereníctvu pre prípravu pracovnej služby pri Predsedníctve vlády SR. Týmto dňom ho trvalo pridelili k veliteľstvu Civilnej protileteckej obrany v Bratislave. 15. 9. 1942 bol opätovne zaradený do výcvikovej skupiny letcov a dovolili mu vykonávať výkonnú leteckú službu. 1. 10. 1942 zrušili jeho pridelenie k veliteľstvu Civilnej protileteckej obrany a pridelili ho k leteckému pluku ako referenta leteckých rôt. Zároveň ho ustanovili za učiteľa lietania v nočnom stíhacom kurze a súčasne za zástupcu veliteľa kurzu. 1. 4. 1943 J. ustanovili za veliteľa Štefánikových kasární a predsedu správy budov. Od 1. 6. 1943 – 15. 11. 1943 veliteľ technickej perute leteckého pluku v Piešťanoch. 15. 11. 1943 bol premiestnený z leteckého pluku k leteckému parku, kde vo funkcii veliteľa nahradil mjr. let. P. Dargova. Funkciu vykonával až do 28. 8. 1944. Do Slovenského národného povstania sa nezapojil a zostal naďalej slúžiť v slovenskej armáde.
17. 4. 1945 bol povolaný do činnej služby v čs. brannej moci. 18. 7. 1945 ho prezentovali v čs. armáde. Týmto dňom ho ponechali pri leteckej peruti 12. Od 15. 10. 1945 – 11. 11. 1945 veliteľ výcvikovej perute I. Od 12. 11. 1945 – 31. 1. 1946 veliteľ výcvikového strediska. Od 1. 2. 1946 bol ustanovený za veliteľa letiska Košice. 30. 11. 1946 bol premiestnený z Leteckého náhradného pluku 4 k Leteckej základni 8. Vo februári 1947 prevzal šifrovú službu na letisku Košice. Od 14. 4. 1947 bol povolaný do kurzu leteckej zabezpečovacej služby pri veliteľstve Leteckej základne v Chrudimi. Od 31. 5. 1947 – 10. 6. 1947 bol pridelený k veliteľstvu Leteckej oblasti 4. Potom ponechaný v pôvodnom zaradení v rámci Leteckej základne 8. 24. 7. 1947 ho v rámci cvičnej letky precvičili v lietaní. 31. 7. 1947 ho premiestnili z Leteckej základne 8 k Leteckej základni 12 III. leteckého okruhu. O deň neskôr ustanovili za leteckého inšpektora brannej výchovy pri veliteľstve III. leteckého okruhu v Bratislave. 24. 2. 1948 mu udelili dovolenku s čakaním. 30. 4. 1948 ho zbavili vojenskej činnej služby a dňom 1. 5. 1948 dali opäť na dovolenku s čakaním. 1. 5. 1949 ho v hodnosti kapitána letectva preložili do výslužby. 5. 4. 1950 bol odsúdený za prečin proti disciplíne a poriadku v súbehu s prečinom nedbalého uchovávania štátneho tajomstva na 5 mesiacov väzenia. O 2 dni neskôr mu odobrali hodnosť kapitána letectva vo výslužbe. 1. 5. 1965 ho opätovne povýšili na majora vo výslužbe. Po prepustení do výslužby pracoval v robotníckych povolaniach.
Text: plk. v. v. PhDr. Peter ŠUMICHRAST, PhD., VHÚ – OVHV
Publikované: CSÉFALVAY, František a kol. Vojenské osobnosti dejín Slovenska 1939 – 1945. Bratislava : Vojenský historický ústav, 2013, s. 105-106. ISBN 978-80-89523-20-7.
