Pamätná tabuľa generála Petráka

Generálporučík Ing. Peter Vojtek, náčelník Generálneho štábu OS SR, odhalil 10. júla 2012 v centre Bratislavy pamätnú tabuľu generálmajorovi Antonovi Petrákovi, účastníkovi čs. zahraničného odboja. V príhovore k účastníkom tohto slávnostného aktu povedal, okrem iného, a j toto: „Vojaci ako generál Petrák, ktorí odišli bojovať proti nacizmu na Západ, riskovali nielen svoje životy, ale aj životy svojich blízkych. No vďaka takým statočným ľuďom, ako bol on, je dnes Európa a Slovensko slobodné a demokratické. Osobnosť generála Petráka je príkladom pre našich vojakov aj v súčasnosti.“

Umiestnenie pamätnej tabule na budove jeho obľúbenej kaviarne inicioval Klub priateľov generála Petráka pod vedením Romana Juráša a Petrákovho zaťa Jozefa Kratochvíla. Pán Kratochvíl pri tejto slávnostnej udalosti k prítomným prehovoril slovami: „Keď môj svokor v roku 1938 odchádzal, mamička, vtedy jeho snúbenica, mu prisľúbila, že ho do konca vojny počká. Prežila roky strachu, ale svoj sľub dodržala. Zakrátko sa im narodila dcéra Jitka. No namiesto toho, aby si ho vlastný štát vážil, dva razy ho väznil a až do konca totality ho čakalo prenasledovanie, ponižovanie a postavenie občana druhej kategórie. Napriek tomu ostal vždy hrdý, optimistický a nezlomený človek a dobrý manžel."

Anton Petrák sa narodil 14. apríla 1912. Pred druhou svetovou vojnou slúžil v čs. brannej moci ako poručík pešieho pluku 39 v Bratislave. Po vzniku Slovenského štátu sa vrátil k svojim rodičom do Brna, odkiaľ vo februári 1940 ušiel do Francúzska, kde sa stal príslušníkom čs. zahraničného vojska. Po uzavretí prímeria vo Francúzsku sa preplavil do Veľkej Británie, kde sa stal príslušníkom čs. zahraničného vojska vo Veľkej Británii. Na pôde Veľkej Británie sa podieľal na príprave čs. výsadkárov, ktorí boli vysielaní do okupovaného Československa. Po návrate zo špeciálnych jednotiek k Čs. obrnenej brigáde a presune na európsky kontinent sa zúčastnil bojov v priestore francúzskeho Dunkerque, kde so svojou jednotkou zotrval až do konca vojny. Po vojne slúžil v čs. armáde. Po nástupe totality ho ako mnohých ďalších spolubojovníkov zo západného odboja prenasledoval nový nedemokratický režim. Degradovali ho, prepustili z armády a trikrát aj väznili, dvakrát vo väzení, raz v „legendárnom“ Tábore nútených prác /TNP/ v Mírove. V roku 1968 ho rehabilitovali, avšak bez akéhokoľvek finančného odškodnenia. V roku 1990, po zmene politického režimu v Československu, ho rehabilitovali a povýšili na generálmajora.

Generálmajor Petrák bol nositeľom mnohých vysokých domácich, ale aj zahraničných rádov a medailí. Zomrel 7. 2. 2009 vo veku nedožitých 97 rokov.

Text: VHÚ Bratislava
Fotografie: Pavol Vitko, MO SR
 

Fotogaléria

• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
•