Plukovník Michal FEDÁK
Najvyššie vojenské vyznamenanie monarchie – Rad Márie Terézie – získalo niekoľko desiatok dôstojníkov pluku. Jedným z nich bol Michal Fedák, ktorý si v análoch habsburskej armády vyslúžil prívlastok der Held von Tarvis – tarviský hrdina.
Michal Fedák sa narodil roku 1749 v Jasove. Už ako 17-ročný dobrovoľne vstúpil do armády, a to do husárskeho pluku Imricha Esterháziho. Po jeho reorganizácii roku 1768 Fedáka preložili do (neskôr 4.) husárskeho pluku. Z radového husára sa Fedák vďaka húževnatosti a vzornému výkonu služby prepracoval cez všetky poddôstojnícke funkcie až k prvej dôstojníckej hodnosti podporučíka. Získal ju ešte pred začiatkom vojny o bavorské dedičstvo, ktorá vypukla roku 1778. O desať rokov neskôr, keď vypukla vojna proti Osmanskej ríši, bol Fedák už majorom.
Pod velením povestného Laudona
Habsburské velenie nasadilo do boja proti Turkom 180 000 mužov, z ktorých najmenej štvrtinu tvorili vojaci z Uhorska. Vojna na enormne dlhej vojnovej línii sa vyvíjala v neprospech habsburskej armády. Turci kládli húževnatý odpor a v Banáte prešli do protiofenzívy. Situáciu habsburskej armády zhoršovalo aj viacero ďalších faktorov: neúčinné a neschopné velenie, zásobovacie ťažkosti a nedostatok potravín, rozšírenie epidemických chorôb. Osobná prítomnosť cisára Jozefa II. čiastočne zvýšila podlomenú bojovú morálku. Začiatkom roka 1789 sa však cisárov zdravotný stav rapídne zhoršil, takže vo funkcii hlavného veliteľa vojska ho vystriedal 79-ročný maršal Andrej Hadik. Zakrátko musel aj on pre chorobu odstúpiť a hlavným veliteľom sa stal maršal Gideon Laudon, ktorý aspoň čiastočne napravil reputáciu habsburskej armády.Hneď na začiatku obliehania Belehradu pripadla Michalovi Fedákovi dôležitá úloha. Ako sa uvádza v rozsiahlom biografickom kompendiu o nositeľoch Radu Márie Terézie, ktorého podkladom boli archívne dokumenty a súveké svedectvá priamych účastníkov, dňa 10. Septembra 1787, keď sa šíky cisárskeho vojska približovali k obranným líniám Belehradu, vyrazila odtiaľ sipáhijská jazda v sile približne 800 mužov s úmyslom obkľúčiť predvoj maršala Laudona. Najvyšší veliteľ vojska, ktorý zbadal a pochopil úmysel protivníka, si zavolal Fedáka a povedal mu: „Vidíte tam tých nepriateľov? Zažeňte ich späť!“
Major Fedák okamžite zavelil svojim švadrónam na útok. Jeho husári zahnali turecké jazdecké oddiely na ústup, prenikli až do nepriateľských pozícií, kde ich však zastavila silná paľba janičiarov. Prvá švadróna začala bezhlavo ustupovať a v panike strhla na útek cez most ponad močaristý terén aj druhú švadrónu. Husárov nedokázal zastaviť ani zvuk poľnice zvolávajúci ich k veliteľovi, ktorý osamotený s hŕstkou vojakov zostal na moste, aby čelil nastupujúcemu útoku Turkov. Po chvíli, keď sa zástavník Demeter Kozma so štandardou cvalom vydal na pomoc Fedákovi, strhol svojím príkladom aj ostatných husárov, ktorí sa opäť pridali k veliteľovi a zahnali Turkov. Po tvrdom boji v nepriateľských pozíciách sa husári organizovane stiahli, pričom získali viacero zajatcov.
Zmena pluku
Po vypuknutí prvej koaličnej protifrancúzskej vojny bol Michal Fedák preložený do 9. Husárskeho pluku a v decembri 1793 povýšený do hodnosti podplukovníka. Ako zástupca veliteľa pluku potom prešiel všetkými peripetiami piatich vojnových rokov prvej koaličnej vojny.Pozornosť najvyššieho velenia habsburskej armády upriamil na seba najmä v októbri 1795 počas dobýjania Mannheimu. V zostave kolóny poľného podmaršala Fröhlicha Fedák velil jazdeckému predvoju, ktorý zaútočil na nepriateľské pozície a ukoristil šesť kanónov. Hneď na druhý deň na čele svojich švadrón vyslobodil z francúzskeho obkľúčenia dva pešie prápory habsburskej armády.
V júni 1796 prevelili 9. husársky pluk na talianske bojisko. Dňa 31. júla Fedákovi husári dobyli nepriateľské opevnenie pri Piovensane a zajali 12 dôstojníkov a 600 vojakov. V bitke pri Rivoli 17. novembra uskutočnil Fedák mimoriadny úspešný útok do tyla nepriateľa, pričom sa zmocnil množstva bojovej techniky a zajal asi 1 000 francúzskych vojakov, medzi ktorými bolo 94 dôstojníkov a dvaja francúzski generáli: de Valette a Fiorella. O pár dní neskôr zasa na čele 4 švadrón kryl ústup cisárskeho zboru, ktorému sa podarilo takmer bez strát uniknúť pred nepriateľom.
Boje pri Tarvisiu
Na jar 1797 habsburská armáda ustupovala pred Francúzmi z južného Tirolska. Dňa 21. marca na bojovej porade velenia zboru generála Gontroeula predniesol podplukovník Fedák návrh, aby habsburské jednotky uzavreli tarviské údolie a náhlym útokom zlikvidovali francúzsku posádku v mestečku Tarvisio. Návrh schválili a velenie akcie pripadlo práve Fedákovi.Na druhý deň nadránom husári 9. pluku a dve stotiny Nádašdyho pešieho pluku prepadli stráže, napriek silnej kanonáde obsadili Tarvisio a nepriateľa zahnali až za mestečko Camporosso in Valcanale.
Francúzsky maršal Masséna si bol vedomý strategického významu Tarvisia, preto hneď ráno 23. marca podnikol mohutný protiútok. V ceste mu stáli Fedákovi husári, ktorí húževnato odrážali niekoľko útokov, napokon však aj vzhľadom na svoje ťažké straty museli ustúpiť pred viacnásobnou presilou. Husári sa stiahli až za mesto a zaujali postavenie na vyvýšeninách, kde spolu s ďalšími habsburskými jednotkami odolávali silnej delostreľbe i peším útokom nepriateľa.
V poludňajších hodinách prišiel obrancov osobne povzbudiť hlavný veliteľ habsburskej armády arciknieža Karol Habsburský. V bojovom virvare, ktorý nastal po mohutnom francúzskom jazdeckom útoku, sa však aj arciknieža ocitol zoči-voči nepriateľovi v priamom ohrození života. Až keď zranili jeho pobočníka, podplukovníka Wratislawa, arciknieža vyhovel naliehaniu svojich štábnych dôstojníkov, aby sa stiahol z bojiska. Fedák so zvyškom husárov obetavo a chrabro kryl jeho ústup. Sám však utrpel viacero ťažkých zranení a keď pod ním zostrelili už druhého koňa, padol polomŕtvy do rúk Francúzov.
Nasledujúci rok sa Fedák v rámci výmeny zajatcov vrátil do habsburskej armády a bol povýšený na plukovníka. Za hrdinstvo v bitke pri Tarvisiu mu udelili Rytiersky kríž Radu Márie Terézie, a to na slávnostnej promócii 18. augusta 1801.
Pre zranenia Fedák už nebol schopný vykonávať poľnú službu, takže ho preložili do zázemia. Slúžil ako veliteľ posádky v sedmohradskom meste Alba Iulia, kde 7. júna 1814 zomrel. Svedectvo o hrdinstve Arciknieža Karol Habsburský v liste, datovanom 17. januára 1798 v Prahe, podal svedectvo oceňujúce hrdinstvo Michala Fedáka.
„Týmto potvrdzujem, že pán plukovník Fedák v bitke pri Tarvisiu 23. marca minulého roka, vtedy [ako] podplukovník Erdődyho husárskeho pluku, v najvyššej miere obstál, keď som ho počas ústupu armády poveril, aby rýchlym výpadom zabránil nepriateľovi v prieniku, a tým získal čas na sformovanie našich ustupujúcich jednotiek. Zachoval sa ako vynikajúci dôstojník a svojou neochvejnosťou a bravúrou mi zachránil život, pričom sám utrpel päť zranení a padol do zajatia.“
Arciknieža Karol
Text: doc. PhDr. Vladimír Segeš, PhD.
Foto: podplukovník Michal Fedák v bitke pri Travisiu
Publikované v mesačníku MO SR Obrana č.1/2012
