Pohľadnica Slet sokolstva v Brne 1914
Sokolské zlety boli pre telocvičnú organizáciu Sokol vždy vrcholnou prehliadkou výsledkov telesnej i ideovej sokolskej výchovy ako v regionálnom, tak i celonárodnom meradle. S organizovaním takéhoto podujatia súvisela aj jeho propagácia, ktorá sa predovšetkým pred vypuknutím vojny obmedzovala najmä na plagáty a pohľadnice. Práve predaj pohľadníc, ktoré sú dnes bežným zberateľským artiklom, do výraznej miery kompenzoval náklady spojené s organizovaním tohto podujatia. O význame tohto propagačného materiálu svedčí aj fakt, že kvôli ich falšovaniu museli byť od prelomu storočí označované ochrannou známkou. Za ich výtvarnú stránku často zodpovedali autori európskeho významu (napr. Alfons Mucha, Max Švabinský a pod.) a niektoré kolekcie boli umelecky veľmi hodnotné.
V kontexte mapovania národno-emancipačných snáh českého národa a jeho dopadov na obyvateľstvo českej národnosti v Zalitavsku, predovšetkým mužov – vojakov cisárskej a kráľovskej armády naverbovaných tesne po vypuknutí vojny, je zaujímavým zbierkovým predmetom pohľadnica pripomínajúca Zlet sokolstva v Brne v roku 1914. Do zbierok VHM sa dostala so súborom predmetov z pozostalosti po des. Aloisovi Hégrovi, príslušníkovi 1. čs. streleckého pluku Jana Husa, ktorý časť svojho povojnového života pracoval v Bratislave. Pohľadnica, zaslaná z pošty Dolní Benešov kováčskemu pomocníkovi Hégrovi od jeho priateľov, bola tlačená firmou V. Neubert, Smíchov a vydaná nakladateľstvom J. Prochádzka, Brno. Autorom výtvarnej predlohy bol Emil Kosa, rodák z Brna, priateľ a dlhoročný asistent Alfonsa Muchu.
Moravský krajský sokolský zlet sa mal konať v nepokojnom národnostne zmiešanom Brne v dňoch 27. – 29. júna 1914. Výber tohto moravského mesta ako sídla sokolského zletu pritom nebol náhodný a ako avizoval týždenník Nový lid, „Brno, české Brno, zamořené stále jestě němectvím, udržovaným všemi umělými prostředky, zaskvěje se ve své plné českosti a ukáže, že to, co je v něm německého, jest pouhým nátěřem“. Napäté národnostné vzťahy Čechov a Nemcov boli však nakoniec hlavným dôvodom, prečo sa podujatie nekonalo priamo v Brne, ale na Královom poli (v roku 1919 obec zlúčená s Brnom). Hlavným organizátorom bola Telocvičná jednota Sokol Brno a jednoty brnenských predmestí, najmä Královo pole, Husovice, Židonice, Žabovřesky atď. Samotné cvičisko – „sletište“ sa rozkladalo v priestore dnešnej brnenskej Vysokej školy veterinárnej na 55 000 m2. Podujatie sa nieslo v duchu manifestácie českej i slovanskej myšlienky, zúčastnili sa ho zástupcovia parížskeho, slovinského, srbského, amerického, ruského i peštianskeho Sokola. A hoci podujatie sprevádzali zložité bezpečnostné opatrenia, dochádzalo často k potýčkam či hanobeniu Sokolov a ich symbolov. Hlavný program bol zahájený v nedeľu 28. júna o 14.00 h slávnostným sprievodom 8 982 zástupcov sokolských žúp z Čiech a Moravy v krojoch. Avšak už o pár hodín neskôr bol zlet na rozkaz vlády predčasne ukončený v súvislosti s atentátom na následníka trónu Františka Ferdinanda.
Sokolské myšlienky, ako sa neskôr ukázalo, mali významný podiel pri budovaní novej samostatnej Československej republiky. Sokoli už dávno pred vojnou chápali sokolstvo aj ako český životný názor, ako národný program, ktorému nechýbala ani povinnosť branného obhájenia slobody vlasti. Ako deklarovala rezolúcia V. zjazdu Českej obce sokolskej z roku 1910: „Ve vělkých otázkach politických a národních budiž veškeré Sokolstvo předním hlasatelem nedílnosti a celistvosti vlasti, či národní jednoty a zcelené síly veškerého lidu českého, snažící se o úplné osamostatnení politické českého národa.“ To vysvetľuje fakt, že len dva mesiace po vypuknutí vojny sa v dvoch protiľahlých kútoch Európy začínajú formovať prvé oddiely československých légií – rota Nazdar vo Francúzsku a Česká družina v Rusku. Českí zajatci – bývalí členovia Sokola, prirodzene považovali vstup do légií za svoju sokolskú povinnosť. Z dochovaných dokumentov je zrejmé, že aj Alois Hégr bol pred vojnou aktívnym členom Sokola. Možno preto predpokladať, že práve v prostredí Sokola nasiakol myšlienkami, ktoré neskôr, po zajatí v roku 1916, ovplyvnili jeho rozhodnutie vstúpiť do čs. légií.
Použité pramene a literatúra:
VHM Piešťany, Múzejná dokumentácia, Zápisnica č.10/1997, Kúpna zmluva z 13. mája 1997.
VHM Piešťany, Zbierka XXII – Písomnosti, P 101 Pohľadnica Slet sokolstva v Brne 1914, katalogizačný záznam.
JANDÁSEK, Ladislav. Za společným cílem. (Sokolstvo a legionáři.). Brno : Moravský legionár, 1923, 36 s.
LASOVSKÁ, Františka. Sokolstvo za války a převratu. Praha : Čs. obec sokolská, 1928. 46 s.
ČEJKA, Jiří. Sokolský slet v Brně 1914. In Forum Brunense, Brno : Múzeum mesta Brno, 1994, s. 139-148.
JURKOVÁ, Viera. Jeden z mnohých. Po stopách neznámeho legionára Aloisa Hégra. In SEGEŠ, Vladimír – ŠEĎOVÁ, Božena (ed.) Život v službe vlasti. Pamätnica vydaná pri príležitosti životného jubilea Imricha Purdeka. Bratislava : Vojenský historický ústav, 2023, s. 95 -113.
MAZÁČ, Tomáš. Proměny sokolství ve výtvarní řeči sletové propagace (1901 – 1948). Magisterská diplomová práce. Brno : Masarykova univerzita, 2012, 109 s.
NOLTE, Claire E. The Sokol in the Czech Lands to 1914: Training for the Nation. Basingstoke : Palgrave Macmillian, 2002. 258 s. ISBN 0-333-68298-X.
STRACHOVÁ, Milena – VOSTRÝ, Zdeněk. Brněnské sokolské slety. In Brno v minulosti a dne., Brno : Statutární město Brno – Archiv města Brno, 2018. s. 43-69. ISBN 978-80-86736-57-0.
Sokolský slet z roku 1914 se rozlétl po výstřelu v Sarajevu. (online). Dostupné na: https://ct24.ceskatelevize.cz/clanek/regiony/sokolsky-slet-z-roku-1914-se-rozletl-po-vystrelu-v-sarajevu-334150
Text / Foto: PhDr. Viera Jurková, VHÚ – VHM
