Rad Červenej hviezdy ZSSR z pozostalosti podporučíka V. G. Tokarevova
Sovietske vojenské vyznamenanie Rad Červenej hviezdy ZSSR bolo zriadené na základe výnosu prezídia Najvyššieho sovietu ZSSR zo dňa 6. apríla 1930 a určené bolo tak pre vojakov, poddôstojníkov a dôstojníkov sovietskej Červenej armády, príslušníkov vojenského námorníctva, pohraničných a vnútorných vojsk i pracovníkov Výboru štátnej bezpečnosti ZSSR, ako aj pre celé vojenské jednotky a útvary, lode námorníctva, podniky, inštitúcie a organizácie ako ocenenie ich vynikajúcej služby a výnimočných zásluh pri obrane ZSSR. Udeľovalo sa za hrdinské činy preukázané v období vojny a mieru, za vynikajúce velenie a organizáciu podriadených vojakov, za vynikajúci priebeh služby, za dlhodobú službu v rámci ozbrojených zložiek, za vynikajúce vynálezy a technické zlepšenia celoštátneho významu v oblasti vojenstva, za vynikajúcu činnosť v rámci ochrany hraníc ZSSR a za ďalšie mimoriadne činy, ktoré prispeli k celkovému zvýšeniu bojaschopnosti sovietskych ozbrojených zložiek a upevneniu obranyschopnosti ZSSR.
Vyznamenanie tvorila päťramenná hviezda s načerveno smaltovanými hrotmi a stredovým kruhovým medailónom razeným zo striebra. Na medailóne bol reliéfnym spôsobom vyobrazený príslušník Červenej armády nesúci pušku so vztýčeným bodákom. Pod vojakom bol uvedený nápis: „CCCP“ (ZSSR) a okolo neho nápis: „ПРOЛЕTAPИИ BCEX STPAH COEДИHЯИTECЬ!“ (Proletári všetkých krajín, spojte sa!). Pod nápisom „CCCP“ bol umiestnený strieborný symbol znázorňujúci kosák a kladivo. Reverzná strana bola hladká, pričom v jej strede sa nachádzala závitnica s upevňovacím kruhovým čapom. Nad závitnicou bol v dvoch riadkoch vyrazený nápis: „MOHETHЬIЙ/ДBOP“(Mincovňa) a pod ňou bolo vyrazené číslo vyznamenania. Rad sa mohol nosiť iba pri slávnostných príležitostiach, a to na pravej strane uniformy. Pri menej slávnostných príležitostiach sa nosila iba látková stužka vínovočervenej farby so stredovým pruhom.
Celkovo bolo udelených 3 876 740 kusov. Ako prvý bol ním vyznamenaný v máji 1930 neskorší maršal ZSSR V. K. Bľucher. Poslednýkrát bolo udelené 19. decembra 1991. Zaujímavosťou je, že Radom Červenej hviezdy ZSSR bolo za mimoriadne zásluhy v bitke pri Sokolove vyznamenaných 22 príslušníkov 1. československého samostatného poľného práporu v ZSSR a za mimoriadne zásluhy pri oslobodzovaní Kyjeva ho dostalo 27 príslušníkov 1. československej samostatnej brigády v ZSSR.
Jedným z mnohých nositeľov vyznamenania bol aj príslušník 80. gardového leteckého pluku 1. gardovej bombardovacej leteckej divízie 2. gardového bombardovacieho leteckého zboru ZSSR, podporučík V. G. Tokarev. Jeho lietadlo bolo počas Karpatsko-duklianskej operácie zostrelené dňa 22. septembra 1944 nad obcou Dlhoňa. Zostrelený bombardér s identifikačným číslom 12-217 sa odbornému zamestnancovi niekdajšieho Dukelského múzea Mgr. Igorovi Slepcovovi podarilo za pomoci miestneho obyvateľa Jána Riška objaviť až v roku 1981. V jeho troskách sa našli pozostatky jedného člena osádky spolu s Radom Červenej hviezdy č. 195 173. Ten podľa záznamov vtedajšieho Ústredného archívu MNO ZSSR patril práve podporučíkovi V. G. Tokarevovi pochádzajúcemu z obce Voznesenka v Krasnojarskom kraji. Ten do armády narukoval v roku 1940. Následne v roku 1941 ukončil letecké učilište v Omsku a od roku 1943 bol pridelený k spomínanému 80. gardovému leteckému pluku. Nájdené vyznamenanie mu bolo udelené dňa 1. septembra 1944. Na základe tejto informácie sa potom podarilo identifikovať aj ostatných členov posádky.
Dňa 15. septembra 1984 bol na znak úcty k štyrom padlým sovietskym letcom v obci Dlhoňa v blízkosti obecného úradu slávnostne odhalený pomník so symbolikou letectva. V roku 1988 bol následne doplnený bronzovou sochou s názvom „Pamäť“ od akademického sochára Michala Beleňa z Užhorodu. Celý komplex je pritom ako národná kultúrna pamiatka (NKP) evidovaný v Ústrednom zozname pamiatkového fondu v registri nehnuteľných NKP pod číslom 4541/0.
Zdroje:
VHM Piešťany – Múzejné oddelenie Svidník, Zbierka č. XV – Rady, vyznamenania, medaily, RVM 256 S – Rad červenej hviezdy ZSSR č. 195 173, dokumentácia zbierkového predmetu.
VHM Piešťany – Múzejné oddelenie Svidník, Zbierka č.XXII – Písomnosti, P 2103 S, P 2134 S – P 2144 S – Dokumentácia prípadu sovietskych letcov, ktorí padli v Dlhoni dňa 22. septembra 1944.
VHM Piešťany – Múzejné oddelenie Svidník, Kniha prírastkov č. VHM-9/3 za roky 1977 – 2011.
DREBOTA, Jindřich. Záhadný let. In Letectví a kosmonautika, 1984, č. 22, s. 2-3.
JURKOVÁ, Viera a kol. Zo zbierok Vojenského historického múzea. Bratislava : Vojenský historický ústav, 2020, s. 119-120. ISBN 978-80-89523-69-6.
KOLÁŘ, Milan – ŠNAJDR, Oldřich. Sovětská a československá vyznamenání. Praha : Magnet, 1975, 144.
MINDOŠ, Ivan. Tri príbehy z „Údolia smrti“. In MINDOŠ, Ivan – RODÁK, Jozef. Dukla večne živá 7. Košice : Vých. vyd., 1985, s. 117-119.
RODÁK, Jozef. Vojnová minulosť zaviata časom. Prešov : ADIN, 2014, 112 s. ISBN 978-80-89540-55-6.
SLEPCOV, Igor. Bojovali na Dukle. Košice : Vých. vyd., 1979, 128.
Foto/Text: Mgr. Peter Holík
