VHÚ k Vám domov XVII.- Prvá jednotka československého vojska v zahraničí vznikla v Poľsku
Jozef Bystrický (VHÚ Bratislava)
Počas druhej svetovej vojny sa tisíce Slovákov a príslušníkov národností žijúcich na území Slovenska zapojili do bojov proti nacistickému Nemecku a jeho spojencom v čs. vojenských jednotkách sformovaných v zahraničí.
Po rozbití Československa a nasledujúcom vzniku Slovenského štátu (14. marca 1939) a protektorátu Čechy a Morava (1S. marca 1939) viedli prvé kroky českých a slovenských vlastencov do Poľska. Pre väčšinu z nich však Poľsko znamenalo len krátku zastávku na ceste do Francúzska, resp. Veľkej Británie. Z poľských prístavov v období od 22. mája do 21. augusta 1939 odplávalo do Francúzska šesť lodných transportov s 1 212 mužmi. Pred odchodom prvého z nich vznikla 30. apríla v Krakove Zahraničná vojenská skupina československá (veliteľ npor. J. Král, od 19. júna pplk. L. Svoboda). Prví Slováci prišli do Krakova 10. mája 1939. Do konca júna sa ich počet rozrástol na 86 mužov. V tomto mesiaci pridelilo poľské velenie čs. vojenskej skupine tábor v Malých Bronowiciach. V auguste 1939 rozhodlo o jej presune do tábora v Lesznej pri Baranowiciach. V tomto období mala čs. vojenská skupina 870 vojakov. Do tábora v Lesznej sa presunulo 632 osôb, zvyšok zostal v Malých Bronowiciach pod velením škpt. F. Divokého. Už na tretí deň po vypuknutí druhej svetovej vojny (3. septembra 1939) vydal Ignacy Mošcicki, prezident Poľskej republiky, dekrét o utvorení Českej a slovenskej légie, ktorá sa stala časťou poľskej armády. Realizáciou prezidentského dekrétu bol poverený div. gen. Tadeusz Kasprzycki, minister vojenstva Poľskej republiky. V dôsledku rýchleho postupu nemeckých vojsk sa Českú a slovenskú légiu nepodarilo dostatočne vystrojiť ani vyzbrojiť. Jedenásteho septembra bol vydaný rozkaz na evakuáciu tábora v Lesznej, ktorý sa realizoval v noci z 11. na 12. septembra, česká a slovenská légia najskôr smerovala na Rovno a Ľvov, neskôr na Tarnopol. Dňa 13. septembra dorazila do mestečka Hluboczek Wielki, kde sa ubytovala. Dvadsaťsedemčlenná skupina pod velením Slováka npor. v zál. P. Styka 17. septembra zasiahla proti nepriateľskému letectvu, pričom jedno lietadlo zostrelila a ďalšie poškodila. V noci zo 17. na 18. septembra hlavné sily légie dosiahli obec Horodyszcze, kde nadviazali kontakt s jednotkami Červenej armády, ktoré ich odzbrojili a vzápätí odoslali do svojho tyla. Na územie Sovietskeho zväzu sa dostala aj skupina npor. v zál. P. Styka. Skupina škpt. F. Divokého v počte 189 mužov ustúpila na územie Rumunska.
Okrem príslušníkov Českej a slovenskej légie v Poľsku pôsobili aj ďalší Česi a Slováci, ktorí sa v počte 93 osôb dobrovoľne prihlásili do poľského letectva. Medzi nimi boli aj ôsmi slovenskí letci, ktorí 7. júna 1939 dezertovali z piešťanského letiska s úmyslom zapojiť sa do čs. zahraničného odboja.
Foto.: Vojenský historický archív Bratislava, zbierka autora
Publikované v mesačníku OBRANA č. 2/2020.
Počas druhej svetovej vojny sa tisíce Slovákov a príslušníkov národností žijúcich na území Slovenska zapojili do bojov proti nacistickému Nemecku a jeho spojencom v čs. vojenských jednotkách sformovaných v zahraničí.
Po rozbití Československa a nasledujúcom vzniku Slovenského štátu (14. marca 1939) a protektorátu Čechy a Morava (1S. marca 1939) viedli prvé kroky českých a slovenských vlastencov do Poľska. Pre väčšinu z nich však Poľsko znamenalo len krátku zastávku na ceste do Francúzska, resp. Veľkej Británie. Z poľských prístavov v období od 22. mája do 21. augusta 1939 odplávalo do Francúzska šesť lodných transportov s 1 212 mužmi. Pred odchodom prvého z nich vznikla 30. apríla v Krakove Zahraničná vojenská skupina československá (veliteľ npor. J. Král, od 19. júna pplk. L. Svoboda). Prví Slováci prišli do Krakova 10. mája 1939. Do konca júna sa ich počet rozrástol na 86 mužov. V tomto mesiaci pridelilo poľské velenie čs. vojenskej skupine tábor v Malých Bronowiciach. V auguste 1939 rozhodlo o jej presune do tábora v Lesznej pri Baranowiciach. V tomto období mala čs. vojenská skupina 870 vojakov. Do tábora v Lesznej sa presunulo 632 osôb, zvyšok zostal v Malých Bronowiciach pod velením škpt. F. Divokého. Už na tretí deň po vypuknutí druhej svetovej vojny (3. septembra 1939) vydal Ignacy Mošcicki, prezident Poľskej republiky, dekrét o utvorení Českej a slovenskej légie, ktorá sa stala časťou poľskej armády. Realizáciou prezidentského dekrétu bol poverený div. gen. Tadeusz Kasprzycki, minister vojenstva Poľskej republiky. V dôsledku rýchleho postupu nemeckých vojsk sa Českú a slovenskú légiu nepodarilo dostatočne vystrojiť ani vyzbrojiť. Jedenásteho septembra bol vydaný rozkaz na evakuáciu tábora v Lesznej, ktorý sa realizoval v noci z 11. na 12. septembra, česká a slovenská légia najskôr smerovala na Rovno a Ľvov, neskôr na Tarnopol. Dňa 13. septembra dorazila do mestečka Hluboczek Wielki, kde sa ubytovala. Dvadsaťsedemčlenná skupina pod velením Slováka npor. v zál. P. Styka 17. septembra zasiahla proti nepriateľskému letectvu, pričom jedno lietadlo zostrelila a ďalšie poškodila. V noci zo 17. na 18. septembra hlavné sily légie dosiahli obec Horodyszcze, kde nadviazali kontakt s jednotkami Červenej armády, ktoré ich odzbrojili a vzápätí odoslali do svojho tyla. Na územie Sovietskeho zväzu sa dostala aj skupina npor. v zál. P. Styka. Skupina škpt. F. Divokého v počte 189 mužov ustúpila na územie Rumunska.
Okrem príslušníkov Českej a slovenskej légie v Poľsku pôsobili aj ďalší Česi a Slováci, ktorí sa v počte 93 osôb dobrovoľne prihlásili do poľského letectva. Medzi nimi boli aj ôsmi slovenskí letci, ktorí 7. júna 1939 dezertovali z piešťanského letiska s úmyslom zapojiť sa do čs. zahraničného odboja.
Foto.: Vojenský historický archív Bratislava, zbierka autora
Publikované v mesačníku OBRANA č. 2/2020.
