Vojnový cintorín Hunkovce
Súčasťou duklianskeho bojiska je tiež vojnový cintorín nemeckých vojakov pochádzajúci z obdobia druhej svetovej vojny, ktorý sa nachádza v extraviláne obce Hunkovce pri hlavnej ceste, v blízkosti tamojšieho obecného cintorína. V období po ukončení vojny až do prvej polovice 90. rokov minulého storočia bol jeho areál ohraničený jednoduchým kamenným plotom a ďalej udržiavaný v takej podobe, akú si zachoval po odchode nemeckej armády z oblasti pod Duklou v roku 1944. V tom čase tu bolo pochovaných 191 nemeckých vojakov a dôstojníkov, ktorí zahynuli počas Karpatsko-duklianskej operácie (KDO). Situácia sa však zmenila po uplynutí piatich dekád. Od roku 1990 totiž začal na území Slovenska pôsobiť Ľudový zväz starostlivosti o nemecké vojnové hroby (Volksbund Deutsche Kriegsgräberfürsorge e. V.) so sídlom v meste Kassel. Ten sa z poverenia nemeckej vlády venuje vyhľadávaniu, udržiavaniu a starostlivosti o nemecké vojnové hroby nachádzajúce sa v zahraničí. Podľa podkladov z nemeckej strany bolo v tom čase na Slovensku lokalizovaných dovedna 23 997 hrobov padlých nemeckých vojakov z obdobia druhej svetovej vojny nachádzajúcich sa v katastroch 1 283 obcí. Na základe príslušných ustanovení medzivládnej československo-nemeckej zmluvy o susedstve zo dňa 27. februára 1992 sa postupne začalo s ich vyhľadávaním a opätovným pochovávaním, a taktiež aj s obnovovaním i rozširovaním pôvodných zberných cintorínov. Všetky záležitosti s tým súvisiace mal na starosti vedúci exhumačného a identifikačného oddelenia zväzu, Horst Littmann. V samotných Hunkovciach došlo k znovuvybudovaniu nemeckého cintorína v roku 1994, kedy bol jeho pozemok výrazne rozšírený až na kapacitu 3 500 hrobových miest a celý tento komplex bol napokon dňa 8. októbra 1995 vysvätený. V tom čase tu miesto svojho posledného odpočinku našlo už viac ako 2 400 vojakov a dôstojníkov, pričom tento počet postupne rástol aj v ďalších rokoch. V súčasnom období (stav k 31. decembru 2023) je tak na tomto mieste pochovaných 3 150 príslušníkov nemeckej armády. To z neho robí po cintoríne vo Važci (okres Liptovský Mikuláš) druhý najväčší nemecký vojnový cintorín na Slovensku. Jednotlivé spoločné hroby sú na ňom rozdelené do dvoch veľkých hrobových polí (označené ako pole A, B), pričom v rámci zaužívanej architektonickej tradície sú označené náhrobnými kameňmi v tvare kríža. Na nich sú po oboch stranách vo vrchnej časti väčšinou uvedené mená, dátumy narodenia i úmrtia a vojenské hodnosti pochovaných. V spodnej časti sú potom uvedené ich evidenčné označenia v tvare: hrobové pole/číslo hrobu podľa počtu vojakov (napr. A/1 – 5). Pre areál cintorína je tiež príznačný centrálny kríž, ktorý stojí v mulde naplnenej vodou pritekajúcou z prameňa nachádzajúceho sa v lese nad ním. Vstupná brána do areálu je vybudovaná z miestnej bridlice a dreva, pričom jej strecha je pokrytá dreveným šindľom, ktorý je typickým regionálnym architektonickým prvkom. Rovnaký materiál bol použitý aj na výstavbu plota areálu s tým, že z bridlice bolo vybudované aj priľahlé parkovisko spolu s hlavným chodníkom vedúcim k centrálnemu krížu. Zaujímavosťou je, že súčasťou cintorína je aj tzv. Kniha pochovaných (Namenbuch), ktorá je umiestnená pri kríži. Jej listy sú vyrobené z kovových platní, do ktorých sú v abecednom poradí vyrazené mená, vojenské hodnosti a dátumy narodenia i úmrtia pochovaných nemeckých vojakov. Prvá strana je pritom venovaná pamiatke všetkých padlých vojakov, ktorých miesto posledného odpočinku nie je doposiaľ známe.
