Vrtuľník HC-3
Vrtuľník HC-3 vznikol vo Výskumnom a skúšobnom leteckom ústave Letňany („VZLÚ“) v 60-tych rokoch minulého storočia. Pri jeho zrode stál tím odborníkov pod vedením Ing. Jaroslava Šlechtu. Konštrukčné práce na ňom začali v roku 1956. Podľa pôvodného zámeru malo ísť o viacúčelový vrtuľník pre pilota a 330 kg nákladu. Celokovový pološkrupinový trup mal priestornú gondolu prístupnú dvermi z oboch strán a veľkými nákladnými vrátami, ktoré sa zdvíhali smerom nahor. Slúžili na komfortný nástup a výstup pasažierov, ktorých počet sa odvíjal od predpokladaného doletu vrtuľníka. Podľa doletu mohol vrtuľník prevážať 4 – 6 pasažierov. Kabínu vrtuľníka bolo možné ľahko upravovať pre najrôznejšie účely: na transport dvoch pacientov na nosidlách a zdravotníka, dopravu balíkových a kusových zásielok, resp. na umiestnenie poľnohospodárskeho zariadenia. Väčšie bremená mohol niesť na vonkajšom závesníku umiestnenom pod trupom vrtuľníka.
Pilot Zdeněk Pondělíček zalietal prototyp vrtuľníka HC-3 dňa 14. mája 1960. Krátko po prvom lete sa začali prejavovať problémy s motorom M-108H, ktorý bol odvodený od typu M-208. Predpokladaný výkon motora sa však nepodarilo dosiahnuť. Z predpokladaného výkonu 198 kW (270 k) sa podarilo z motora „dostať“ len 162 kW (220 k). Tento výkon však nedostačoval pre bezpečný let vrtuľníka pri stúpaní a visení. Okrem toho sa motor M-108H ukázal ako veľmi nespoľahlivý, s nízkou životnosťou. V rokoch 1960 - 1962 sa intenzívne pracovalo na zlepšení výkonu pohonnej jednotky. Vznikol motor M-108DH s výkonom 202 kW (275 k) a kompresorový motor M-108DHK, ktorý už umožňoval visenie vrtuľníka vo výškach nad 1 000 m. Ukázalo sa, že motory rady M-108 sú „slepou uličkou“ pri ďalšom vývoji vrtuľníka HC-3 a do budúcnosti sa s nimi nedá počítať. Kompresorový motor M-108DHK bol pre pohon HC-3-ky vhodný, ale bol k dispozícii len v jednom kuse a začatie sériovej výroby by bolo časovo veľmi náročné. Pre riešenie problému s pohonnou jednotkou určenou pre HC-3-ku vznikli dva projekty. Jeden riešil VZLÚ a druhý n. p. Moravan. Projekt VZLÚ, ktorý sa aj realizoval, počítal so zástavbou sovietskeho hviezdicového deväťvalcového motora Ivčenko AI-14VF s výkonom 220 kW (300k).
Prototypové dielne VZLÚ postavili celkom tri prototypy HC-3, ktoré označili ako OK – 15 až OK – 17. Okrem týchto lietajúcich prototypov boli skonštruované aj dve makety. Jedna bola nelietajúca v skutočnej veľkosti a druhá - nevystrojený vrtuľník určený pre pevnostné skúšky.
V roku 1962 do upravených drakov prototypov OK-16 a OK-17 zabudovali motor M-362, ktorý vznikol v konštrukčnej skupine pre vývoj piestových motorov v Avii Letňany, po úpravách motora Ivčenko AI-14VF.
V 1. polovici roku 1965 sa uskutočnili podnikové a v novembri 1965 aj štátne skúšky oboch prototypov. Obe skúšky boli úspešné a stroje získali letové osvedčenie zhodné s britskými predpismi BCAR. Stroje sa naďalej skúšali a lietali až do roku 1971. V tomto roku dostali označenie OK-04 a OK-06 a stali sa zbierkovými predmetmi leteckej expozície Vojenského múzea v Prahe – Kbeloch.
V roku 1991 bol vrtuľník s označením OK-04 vyňatý z depozitárov Leteckého múzea Kbely a odoslaný do trenčianskych Leteckých opravovní, š. p. na generálnu opravu. Tu zostal až do rozdelenia Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky. Rovnako, ako aj iné zbierkové predmety, ktoré sa nachádzali v čase rozdelenia spoločného štátu na našom území, prešiel do vlastníctva Slovenskej republiky.
V roku 2023 bol získaný do fondu VHÚ – Vojenského historického múzea v Piešťanoch z Leteckých opravovní Trenčín, a. s. na základe zmluvy na odplatný prevod vlastníctva prebytočného hnuteľného majetku štátu.
Použité zdroje a literatúra
VHÚ – VHM Piešťany, Zbierka VII - Letecká technika, LT 152, Vrtuľník ľahký viacúčelový HC-3A, ev. č. OK-04, katalogizačná karta.
NEMEČEK, V. Československá letadla (1945 – 1984). Praha : Naše Vojsko, 1984.
NEMEČEK, V. Líta nám nový vrtulník HC-3. In: Křídla vlasti, 1960, č. 14.
SVOBODA, V. Vrtulníky. Praha : Naše Vojsko, 1979.
Text: VHÚ
Foto: VHÚ
